Utopista Václav Havel

Havel začal svoje vystúpenie (za sebou už nemal typické veľké hodiny ako Husák, ale knižnicu ako sa na intelektuála jeho typu patrí) už legendárnym konštatovaním: „Naša země nezkvétá“. Geniálny úvod, učebnicový rečnícky mostík k prvému novoročnému prejavu prezidenta po zmene režimu po 40 rokoch...Z jeho prejavu sa mi páčila aj tá časť, v ktorej akcentoval, že nie iba „niekto hore“, ale my všetci sme boli vinní za to, ako dlho tu bol komunistický režim...Najviac sa v novoročnom prejave Václav Havel venoval zlému morálnemu stavu spoločnosti, morálnemu rozmeru politiky a šanci, ktorú priniesli novembrové udalosti. Tému morálky predstavil ako jednu z najdôležitejších úloh, pred ktorou spoločnosť stojí. Hovoril zhruba o tom, ako by sa mali politici (tak ako on keď letel do Bratislavy) obrazne povedané „pozerať z okna“ a nežiť izolovaní v klietke. Ako by mali pozerať na blaho celej spoločnosti, a nielen na to svoje blaho. Upozornil, aby politici neboli privilegovanou vrstvou, pre ktorú sa „ekologicky čisté potraviny budú pestovať na špeciálnych farmách“... Hovoril tiež o tom, ako by mali politici myslieť na všetky skupiny obyvateľstva, aj na sociálne slabých, starých, chorých, postihnutých. Ako by mali v ľuďoch prebúdzať nielen sebavedomie (nie pýchu), ale aj pokoru, ľudskosť, pravdovravnosť...Hovoril aj o dôležitosti morálky pre celú spoločnosť...Václav Havel sa okrem iného vyjadril aj v tom zmysle, že politika by nemala byť iba umením možného, najmä ak sa „to“ možné dosahuje zákulisnými ťahmi, intrigami. Hovoril o tom, ako by sme sa všetci mali snažiť zachovať čistotu nežnej revolúcie, lásku, pravdu. Ako oporu použil Masarykove (spomínal ho ako svoj vzor v prezidentskom úrade) slová počas jeho pôsobenia v prezidentskom úrade: „Ježiš, nie Ceasar!“ V tomto smere podotkol aj to, ako dôležité je veriť v niečo vznešenejšie, čo je mimo nás.Vidiac jeho prejav takmer po 16 rokoch, mohol som porovnávať, čo sa z Havlových slov o morálke naplnilo, a čo nie. Úprimne, z morálneho hľadiska veľa toho ešte na naplnenie čaká. Ale ono sa to dalo čakať. Porevolučná nálada a Havlova osoba predurčovali z morálneho hľadiska na možno trochu naivný, utopistický optimizmus. Nežná revolúcia však nestvorila nových, lepších ľudí. Len na pár dní či maximálne mesiacov ich „nakazila“ optimizmom, že tu máme definitívne nový, lepší svet po všetkých stránkach...„Sľúbili, sme si lásku. Sľúbili vravieť pravdu len. Sľúbili sme si vydržať. Sľúbili sme si nový deň,“ znelo vtedy námestiami v revolučnom gitarovom hite. Pravda je ale taká, že popri slobode a demokracii, popri mnohých pozitívach nežnej revolúcie, morálne predstavy a sny Václava Havla pre stav politiky a spoločnosti, určite užitočné, zatiaľ naplnené neboli. Žiaľbohu...Ani pravda a láska zatiaľ nad lžou a nenávisťou nezvíťazili. A asi ani tak skoro nezvíťazia. Zatiaľ to vyzerá maximálne na remízu...