Black and white

Čierno-biele videnie sveta by malo byť jednou zo základných životných filozofií. Čierno-biele videnie sveta – to znamená neuzurpovanie si pravdy v diskusii voči partnerovi. Znamená rozmýšľanie o pocitoch a cieľoch druhých ľudí, predstavuje empatiu v tom najhlbšom slova zmysle. Znamená, že sa snažím presadiť svoj zámer v takej podobe, aby bol akceptovateľným aj pre druhú stranu. Špecialisti na manažment či ľudskú komunikáciu tomu hovoria v angličtine „win and win“ teória. Môj dedko by na to povedal niečo podobné: „Chlapče, toto je zdravý sedliacky rozum“.Čierno – biele videnie sveta. Ťažko bez neho vydržať napríklad vo vzťahu. Je to o tolerancii a rešpektovaní názoru druhej strany. Mám iný názor, ale nie vždy ho musím povedať, nie vždy sa musím snažiť ho tlmočiť. Viem, že keď sa pozriem v tom či onom prípade na problém partnerovou/partnerkinou optikou, že naozaj svet (problém, plán apod.) hrá tou farbou, ktorú vidí on/ona. Aj keď si myslím niečo iné. To nie je alibistický súhlas. To je sila akceptovať aj iný názor ako ten môj. Čím človek neukazuje slabosť, ale možno paradoxne práve silu svojho charakteru.Čierno – biele videnie sveta. Niekto určite povie, že je utopistické. Že reálny svet je iný, tvrdý, krutý. A na kompromisy či toleranciu v ňom nie je miesto. Ani na hlbšie premýšľanie nad problémami a skutočným stavom vecí. Môže byť kus pravdy na tomto názore. Ale myslím si, že aj preto je svet tam, kde je. Aj preto sa prehlbuje priepasť medzi ľuďmi zo Západu a z moslimských krajín. Aj preto sa na rovnaké činy rôznych krajín pozerá cez iné optiky. Aj preto je svet stále plný násilia, atentátov, krutosti...Za to sú často zodpovedné v prvom rade politické a ekonomické (hospodárske) špičky jednotlivých krajín (chcel som napísať že aj médiá, ale tie v podstate „len“ podporujú spomenuté zjednodušené videnie sveta). V mene svojich záujmov (oni by tvrdili, že v mene záujmov krajiny a voličov) prezentujú obyčajným ľuďom problémy a veci práve v zjednodušenej optike. My sme čierni, a tí druhí sú bieli. My sme tí dobrí, a oni sú zlí. Má to byť takto, a nie inak.Je ľahké pozrieť sa na nejaký problém iba jednofarebnou optikou. Pretože v takom prípade sa ponúkajú zdanlivo jednoduché riešenia, a zdá sa, že problém speje k riešeniu tou najrýchlejšou cestou...Také jednoduché to však nie je. Život je zložitejší, a ponúka stále nové a nové riešenia. Kto vidí veci len čierno alebo len bielo, ide často po povrchu. Vyhovuje mu to, pretože nemá čas problémy skúmať. O veľa tým však prichádza. Síce pravda je pojem subjektívny a absolútna pravda asi neexistuje, kto však skúma život zo všetkých stránok, posúva sa dopredu rýchlejšie. A najmä s väčšou pokorou. S pokorou k životu, k ľuďom...O niečo podobné, myslím komplexné čierno-biele videnie sveta a konkrétne jedného problému, sa pokúsil napríklad aj Spielberg vo svojom novom filme Mníchov. Ide o problém Palestínčanov a Izraelčanov. Pri vykresľovaní jednej z najväčších športových tragédií v histórii novovekých olympiád (rukojemnícka dráma izraelských športovcov na olympiáde v Mníchove v roku 1972 – ako rukojemníkov ich držali Palestínčania, neskôr pri vyvrcholení tragédie na berlínskom letisku boli všetci účastníci drámy tuším až na dvoch Palestínčanov zabití) nenadŕža ani jednej strane. Divák filmu najskôr mimovoľne fandí Izraelčanom. Neskôr, ako hlavná postava filmu agent Avner pri prenasledovaní a zabíjaní teroristov (na rozkaz izraelskej premiérky Goldy Mayer v rámci operácie Boží hnev), ktorí plánovali či prežili mníchovský masaker, premýšľa o zmysle svojej misie a v závere filmu prechádza svojou osobnou drámou, premýšľa aj divák skôr o podstate celého konfliktu. A aj druhú stranu možno vidí ako ľudí, ktorí svoje neospravedlniteľné konanie obhajujú zúfalou, beznádejnou situáciou. „Jedného zabijem, osem ďalších sa „narodí“. Aký zmysel má toto všetko?“ niečo v tomto zmysle sa preháňa hlavou hlavnej postave celého filmu. Spielbergov film v jednej z recenzií nazvali Modlitbou za mier. Prikláňam sa k tomuto názoru aj ja. Aj keď je utopistický. Napriek tomu na tento názor nemožno rezignovať. Čo by prišlo po takejto rezignácii väčšiny ľudí na našej planéte, na to nechcem ani pomyslieť...