Chytá ma bilančná nálada

Niekedy mávam pocit, že čas sa zbláznil, preskakuje rok za rokom 11 mesiacov a jedni Vianoce striedajú ďalšie Vianoce. Sú pritom rok za rokom iné. Konzumnejšie. Bohatšie. Nervóznejšie...Sú aj šťastnejšie? Pamätám na Vianoce môjho detstva, ešte v minulom storočí. Vtedy nezačínali v obchodoch pomaly v septembri, ale pekne začiatkom decembra. Bronzová nedeľa. Strieborná nedeľa. Zlatá nedeľa. Áno, bola občas nervozita, pri upratovaní. Tá však patrila k vianočnému koloritu. Nepamätám však na to, že by bývali rodičia nervózne behali po obchodoch a kupovali haldy darčekov. Pamätám na Vianoce môjho detstva, ešte v minulom storočí. Kedy ešte umelá snehová vločka vo výkladoch nepôsobila bizarne, pretože Vianoce bývali väčšinou aj dolu v nížinách o snehu a mraze. Tak, ako Vianoce majú byť. Zahoďme ale nostalgiu, spomínal som v úvode predsa bilančnú náladu. Čo s ňou? Prejavuje sa tým, že človek s príchodom Vianoc o trošku viac spomína a bilanciu, čo mu v pomaly končiacom sa roku vyšlo, čo pokašľal. A najmä prečo. Spomína na okamihy posledných 12 mesiacov, ktoré sa mu vryli do pamäti a v nejakej podobe ovplyvnili jeho život. A v neposlednom rade o niečo viac myslí aj na svojich blízkych. I tých, ktorí už odišli z tohto sveta. Človek s príchodom Adventu a Vianoc jednoducho akoby viac premýšľal, bilancoval. A najmä počúval. Aj to, čo mu hovorí jeho hlas. Bilančné obdobie má svoje čaro. Pomáha nám uvedomovať si svoje chyby, nedostatky, a ak počúvame, ukazuje aj cestu, ako ďalej.Mám rád Advent a aj samotné Vianoce. Vďakabohu za ne. V tomto neistom svete sa človek potrebuje zastaviť a bilancovať. Aspoň raz za rok...