Dráma, v ktorej nikto netlieska

Vedia či minimálne tušia, že táto ich hra je až príliš reálna. Má dramatický priebeh a často smutný koniec. Netlieska sa v nej. Tlieskať nemá kto, chýba obecenstvo. Napriek tomu hrajú...Nemajú radi popularitu. Nestoja o nákladné kulisy. Ani publikum ich v podstate netrápi. Nechcú, aby sa pozeralo na ich predstavenie.Hrajú každý deň. Koľko predstavení za deň stihnú, záleží od toho, koľko epizódnych partnerov kývne na ich ponuku. Berú každého. Tých záujemcov je totiž ako šafránu...Vedia, že ani Českého leva, ani Oscara nemajú za svoje úlohy šancu získať.Iba ak by to bol nejaký živý Oskar, respektíve mužský český lev salónov...Každý pracovný deň chodievam okolo „scény“, na ktorej hosťujú... Pred každým autom sa uklonia. Nebadane kývnu hlavou. Dajú znamenie rukou...To všetko vo viere, že niekto z okoloidúcich zoberie vedľajšiu úlohu. Že zaberie. Vždy sa niekto nájde, kto si s nimi zahrá. Ak by tomu tak nebolo, nehrali by.Pretože aj keď bez obecenstva, „rolovné“ chcú vysoké.A za klasickú monodrámu by dostali figu.Na scéne sú odpradávna.Ich divadla sa nikdy nezbavíme...