Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú dni, kedy si viac ako inokedy pripomíname pamiatku ľudí, ktorí odišli do večnosti. Spomíname na našich blízkych. Priateľov. Ale nielen na nich. Zastavujeme sa na cintorínoch aj pri centrálnych krížoch, aby sme sviečku zapálili aj tam. A najmä – aby sme sa aj pri nich pomodlili. Za duše v očistci.Dušičky pre kresťana nemôžu byť iba o pokladaní kvetov na hroby či o pálení sviečok, ale najmä o modlitbách za duše našich zosnulých. Aby sme za tie modlitby získali odpustky za duše v očistci. Aby sme nimi dosiahli odpustenie všetkých trestov za hriechy zosnulých.Súhlasím s názorom, že zapálené sviečky či kvety sú iba symbolom. Našim zosnulým však môžeme pomôcť najmä modlitbou. „Tati, kto býva tam? A kto tu?“ pýtala sa ma počas víkendu trojročná dcérka takmer nepretržite. Pri každom hrobe sme jej vysvetľovali, že tam leží ten a ten človek z našej rodiny, ktorý je už v nebíčku. Za každého sa dcérka pomodlila aspoň malú modlitbičku. Aj vďaka jej modlitbičkám sa duše v očistci dnes usmievali...
Dušičky by mali byť aj o niečom inom
V správach v jednej z televízií som sa dnes dopočul, že Slováci chodili počas víkendu na cintorín páliť sviečky a klásť kytice a vence. Mal som pocit, že redaktor na niečo zabudol. Že zabudol na niečo dôležité, pre čo by ľudia v prvé dva novembrové dni mali chodiť „na hroby“.