Nesúhlasím s tvrdením, že láska nie je v homosexuálnych vzťahoch. Toto je veľmi nešťastné generalizovanie, ktoré mohlo (môže) nepríjemne zasiahnuť veľa ľudí prežívajúcich práve takúto lásku. Láska medzi osobami rovnakého pohlavia určite existuje. Iste, tak ako v heterosexuálnych vzťahoch, treba ju stále hľadať. Stále o ňu bojovať. Tak ako v heterosexuálnych vzťahoch, prináša okrem radosti aj mnohé sklamania. Ale určite existuje. Na druhej strane som ale stále proti registrovaným partnerstvám, ktoré sú podľa môjho názoru zbytočnosťou, keďže pre partnerov rovnakého pohlavia existujú v spoločnosti (tak ako napríklad aj pre osoby žijúce vo vzťahu druh-družka) aj iné nástroje na riešenie ich majetkových a iných otázok. Videl som pred pár dňami v jednej z televízií spravodajský šot o uzatvorení registrovaného partnerstva dvoch mužov v Čechách. A aj keď ich lásku nepopieram a rešpektujem, pripadalo mi to čudné. Láska podľa mňa existuje aj vo vzťahu muža a ženy pred manželstvom, bez ohľadu na to, či tí dvaja pred uzavretím manželstva žijú pohlavným životom alebo nie. Nie je to skôr tak, že človek pri skladaní manželského sľubu práve pečatí svoju lásku k druhému sľubom vernosti? Ak by láska pred manželstvom neexistovala, prečo by sme niekomu sľubovali vernosť? Len pre jeho/jej modré oči? Súhlasím, láska medzi dvoma osobami by nemala mať „hneď a vždy“ sexuálny rozmer. Myslím, že ho ani nemá, že k nej ľudia pristupujú zodpovednejšie. Aj preto sa ich niektoré slová mohli dotknúť. Najmä vtedy, ak tú svoju pravú, celoživotnú lásku stále hľadajú...
Dve veci, v ktorých s biskupmi nesúhlasím
Veľmi pozorne som si na nedeľnej omši vypočul Pastiersky list slovenských biskupov. Ocenil som ho, téma lásky, ktorej sa venovali, je (nielen v tejto dobe) vysoko aktuálna. S dvomi konštatovaniami biskupov však nesúhlasím...