Dvojčlenná policajná hliadka na Petržalku a nečakaný epilóg

Policajti včera prišli, v tom problém nebol. Čo však polovičku trošku prekvapilo, prišli peši...„Viete, v Petržalke máva na výjazdy službu len dvojčlenná policajná hliadka. A keďže kolega na policajnej stanici je na obede, nemali sme ako prísť, preto sme tu peši,“ prezradili na úvod.Keď ukončili „vyšetrovanie“ v teréne, ktoré (keďže otvorene priznali, že reálna šanca chytiť páchateľov je takmer nulová) spočívalo de facto len vo vypočutí manželky a ich doporučení„...v podstate by ste na políciu ani nemuseli ísť, ale keďže vám ukradli aj občiansky, poďte si radšej po papier,“ ponúkla im polovička, že ich na policajnú stanicu sama hodí. Ponuku prijali...„Inak by sme museli ísť peši,“ znel ich komentár.„Keďže prišli pešo, a predstavila som si, že ešte na nich na policajnej stanici budem musieť čakať, navrhla som im radšej odvoz,“ toľko pohľad manželky.Viem, že spomenutí policajti za to nemôžu. Ale je tragické, ak bezpečnosť občanov a návštevníkov stotisícovej Petržalky chráni v teréne vždy len dvojčlenná policajná hliadka. Navyše niekedy aj problematicky motorizovaná. Je to do plaču, najmä z bezmocnosti, keď sa niečo stane...Nuž a ten dnešný nečakaný epilóg? Okolo dvanástej ma v práci navštívil jeden ošumelý starší pán. V ruke držal tašku a v nej – všetky ukradnuté doklady, technický preukaz a ostatné papiere od auta, slnečné okuliare manželky a detí (a aj moja vizitka). Chýbala „len“ hotovosť, manželkina kabelka, kľúče od bytu a auta, banková karta a mobil. Keďže väčšinu z tých vecí sme poriešili už včera, kašľať na ne. Hlavne že sú papiere...„Našiel som to pri prehrabávaní sa v kontajneri na bratislavskom Námestí slobody,“ povedal mi onen pán, na ktorého som dlho pozeral ako na zjavenie. Odmenil som sa mu, zaslúžil si to. Neveril som, že sa takýto zázrak môže stať...