Napriek tomu chcem povedať svoj názor na túto problematiku. Verím tomu, že život vzniká počatím. A preto by interrupcie, alebo inak povedané umelé ukončenie tehotenstva, podľa môjho názoru mali byť naozaj iba limitované na prípady, kedy je ohrozený život matky či život plodu a na prípady, kedy k oplodneniu ženy prišlo znásilnením. Čo sa týka sociálno – ekonomických dôvodov (z tohto dôvodu sú interrupcie povolené napríklad vo Veľkej Británii a vo Fínsku), tie úplne nevylučujem, ale museli by byť veľmi presne definované a zdôvodňované. Aj keď systém a spôsob toho zdôvodňovania si veľmi dobre neviem predstaviť.Interrupcie by však podľa mňa nemali byť povolené bezdôvodne, len na žiadosť ženy. Pretože tento problém sa týka ochrany života od jeho počiatku. Týka sa práva na život. Ktoré by, až na uvedené vážne výnimky, malo byť dopriate každej nenarodenej ľudskej bytosti.To právo na život bolo dopriate aj každému z nás...
Interrupcie by nemali byť povolené bezdôvodne
Uvedomujem si, že pohľad muža na problematiku interrupcií nemôže byť nikdy taký, ako pohľad ženy. Žena je tá, v ktorej tele vzniká nový život. V jej tele sa vyvíja nový človiečik. Žena ako matka tak doslova na vlastnej koži prežíva celé svoje tehotenstvo. Preto iba ona vie, aký je to pocit. Nielen vtedy, keď toho človiečika cíti v brušku. Keď sa ten človiečik narodí. Ale aj vtedy, keď z nejakej príčiny príde k umelému ukončeniu tehotenstva...