Po vstupe do školy ma už Majko čakal oblečený a obutý, s taškou na pleci. „Taťo, prišiel si po mňa! Spýtaj sa ma, ako bolo v škole?“ predbieha ma otázkou.„No povedz mi, čo ste robili?“„Hrali sme sa,“ odpovedá.„To je všetko?“„Aj sme písali písmenká a vlnky,“ dodáva potmehúdsky.Pri odchode mu kážem, aby pozdravil pani učiteľku.„Ahoj, Monika! Monika, pre mňa prišiel taťo, a pre Tinku – Janko Kroner!“ dodáva k pozdravu.„To je Tinkin tatinko,“ hovorí mu pani učiteľka.„Čoby Janko Króner, pre Tinku prišiel tatinko!“ usmieva sa Majo šibalsky.Neviem, kde toho Janka Kronera zobral. V kreslených rozprávkach na Minimaxe, ktoré Majo pozerá, Janko Kroner nehrá. Celebrity na ostrove nesledujeme. Navyše – na toho Kronera sa ten otec podľa mňa ani nepodobal. Aspoň na môj prvý pohľad nie.
11. máj 2007 o 10:54
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 340x
Janko Kroner a Tinka
„Váš syn ma volá Janko Kroner, viete o tom?“ hovorí mi pri vchádzaní do špeciálnej školy (včera neskoro popoludní, obaja sme meškali:-) muž idúci za mnou. Usmieva sa, berie to s humorom (nie meškanie, ale toho Kronera). Vie, že naše (on je takisto otcom autistického dieťatka) deti sú veľmi vnímavé a všimnú si aj na prvý pohľad nepodstatné veci.
Jozef Bednár
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
