Keď tam tak človek ďakuje za dobrodenia. Za zdravie svoje, rodiny i blízkych. Za ochranu pred všetkým zlým. Za pokoj. Za silu niesť svoj kríž.Keď tam tak človek ticho prosí o dary zdravia, lásky, pokoja. O ochranu pred každým nebezpečenstvom.Vždy, keď tam pred podobizňou Panny Márie, kľačiac na studenom kamene, človek pokorne zotrváva sám...Tá chvíľka v kaplnke máva neuveriteľne blahodárny účinok. Človek počuje upokojujúce slová Bytosti nad ním. Nabíja sa energiou a silou. A takisto pokojom a pokorou...Všetko, čo je moje, si nosím so sebou. Každá chvíľka v kaplnke ma robí bohatším.
Miesto, kde ďakujem, prosím a ticho meditujem
To miesto som mal v „mojom“ trnavskom kostole. A mám ho aj v šamorínskom svätostánku. Malá kaplnka Panny Márie. V šamorínskom kostole ju nájde človek vstupujúci do chrámu hneď pri vchode. Po každej nedeľnej svätej omši sa v nej aspoň na chvíľku zvyknem zastaviť. A kľačiac zotrvať v krátkej modlitbe a rozhovore.