Miško, Marek a ľudia okolo nich

Pred mamou siamských bračekov sa skláňam s úctou preto, lebo urobila počas tehotenstva jednu veľkú vec. Dala svojim chlapcom príležitosť využiť ich právo na život. Dala im šancu zabojovať. Určite rátala aj s tým, že to bude možno márny boj. Rozhodnúť sa pre interrupciu by nakoniec pre niekoho možno predstavovalo jednoduchšiu cestu. A nikto by ani v takom prípade nemal právo vynášať súdy. Ona ako matka sa ale rozhodla pre život. Pretože tí jej chlapci si šancu zaslúžili. Čo ak by sa stal zázrak, taký, aký sa občas deje? Zázrak, aký býva napriek nespornému vedeckému pokroku naším rozumom neuchopiteľný?Myslím, že nikto nemá právo ju odsudzovať. Nikto neprežil to, čo ona. Ten jej smútok v týchto dňoch musí byť obrovský. Skláňam sa s úctou, pani Müllerová.Pred partiou lekárov okolo pána profesora Simana a pána primára Cingela sa skláňam s úctou preto, lebo sú naozaj machri. Pán profesor pred siedmimi rokmi úspešne oddelil siamské dvojičky Andrejku a Lucku. Teraz sa o to isté pokúsili všetci spolu so siamskými bratmi Marekom a Miškom. Vydali sa na neznámu a neistú cestu. Odborníci veľkého kalibru, napriek tomu s potrebnou dávkou pokory. Pokúsili sa o zázrak. Žiaľbohu, Marek už svoj boj prehral. Miško ešte bojuje, ale...Páni doktori, ten váš boj nebol márny. Vďaka Miškovi a Marekovi vy a vaši kolegovia určite v budúcnosti zachránite veľa ďalších životov. Veľa deťom pomôžete využiť ich právo na život. Skláňam sa s úctou aj pred vami.Miško, ak sa ešte dá, zabojuj...