Môžu homosexuálne orientovaní ľudia učiť?

Nikdy v živote by mi pri stretnutí s človekom neprišla ako najdôležitejšia na um jeho sexuálna orientácia. To, či je človek heterosexuál alebo homosexuál, ma pri komunikácii s ľuďmi príliš netrápi (pochopiteľne pokiaľ ma niekto svojou orientáciou nezačne obťažovať). Sexuálna orientácia nie je podľa mňa meradlom kvality človeka ani z hľadiska jeho ľudskosti, ani z hľadiska jeho profesionálneho zamerania. Aj preto ma šokovala správa, že poľská ombudsmanka pre deti zvažuje zákaz výkonu povolania pre homosexuálne orientovaných učiteľov, športových trénerov a umeleckých pedagógov.Nemám rád škatuľkovanie. A v takýchto prípadoch obzvlášť. Ak by sa aj našli jeden-dvaja homosexuáli, ktorí by ako pedagógovia v škole zaťahovali svoju orientáciu do vzdelávacieho procesu, určite to neznamená, že sú takí všetci. Tak ako napríklad neznamená odhalenie kauzy piatich českých futbalistov to, že si prostitútky počas športových zrazov volávajú na hotelové izby všetci českí futbalisti. Nemôžem vylúčiť, že z množstva učiteľov, ktorí ma v mladosti učili, tiež nebol niekto s homosexuálnou orientáciou. Ale ani ma to nezaujíma. Pretože ani jeden učiteľ neprekročil svojím správaním, ani verbálnym či neverbálnym prejavom profesionálne a etické pravidlá platiace pre pedagóga. Ak by takéto pravidlá aj v súčasnosti nejaký učiteľ porušil (čo ale môže urobiť tak homosexuál, ako aj heterosexuál), bol by som všetkými desiatimi za, aby letel a už sa za katedru nepostavil. Otázka, či môžu homosexuálne orientovaní ľudia učiť, nie je preto podľa mňa podstatná. Možnosť učiť by mal dostať každý človek, odborne zdatný, ľudsky, eticky a morálne na výške. Bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu.