„Čo si prajete?“ oslovuje mňa a priateľa hneď po tom, ako sa usádzame k stolu.„Kura s bambusovými výhonkami,“ odpovedá kolega.„Na hríboch alebo na hubách?“ spytuje sa ďalej lámanou slovenčinou.„No – na hríboch, tak ako tu máte uvedené,“ odpovedá priateľ.„Ale máme aj na hubách, keby ste chceli,“ nedá sa čašníčka.„Aký je v tom rozdiel, či na hríboch alebo na hubách?“ pýta sa ďalej trpezlivo.„No buď na hríboch, alebo na hubách,“ Číňanka takisto trpezlivo vysvetľuje, i keď po svojom.„Nie je to jedno? Povedal som na začiatok na hríboch, tak na hríboch,“ kolega sa síce usmieva, ale vidím že je v koncoch.„Takže toto?“ ukazuje čašníčka na miesto v lístku, kde je uvedené „na hubách“.„Nie, tu, na hríboch, dobre?“ ukončuje debatu kolega.Cestou z reštaurácie sme si to ešte raz celé rozoberali. A priznávam, že síce rozlišujem, že Štefan Hríb a Mikuláš Huba sú dve rôzne osoby:-), ale huba a hríb boli až doteraz pre mňa synonymami. Minimálne pokiaľ sa bavíme v kategórii mykológie a následného stravovania. No nie je jedno, či sa otrávim hríbom alebo hubou?
Nie je huba ako hríb
Priznávam sebakriticky, že až do dnes som si myslel, že huby a hríby sú z mykologického hľadiska jedno. U nás na dedine sa bežne vravelo „idem zbierať huby“ alebo „idem zbierať hríby“, a dotyčný pritom myslel to isté. Po dnešku už nie som si taký istý. Na vine je čínska čašníčka z jednej čínskej reštaurácie v hlavnom meste...