Nomen omen?

Meno psychiatra Vraždu asi každý pozná. On si naozaj svoje povolanie asi nevybral, psychiatria si musela vybrať jeho práve vďaka priezvisku, ktoré dostal do kolísky:-). Z oblasti medicíny mám ešte jeden podobný príklad, takisto z psychiatrického prostredia. Pán doktor svojho času ordinoval v Petržalke v nemocnici a volá sa Múdry. Mudr. Múdry...V sedemdesiatych rokoch minulého storočia nastúpila československá futbalová reprezentácia v niekoľkých zápasoch s trojčlenným útokom Stratil-Adamec-Kabát. Ľudia neznalí pomerov sa tak pri počúvaní rozhlasových komentárov mohli ľahko domnievať, že Adamec mohol naozaj ten kabát stratiť. Aj keď načo by mu bol v letných mesiacoch (vtedy sa spomenuté trio objavilo spolu v reprezentácii)? Mená spomenutej trojice sa jednoducho v jednom útoku asi museli stretnúť, aby vytvorili spomenutú bizarnú vetnú konštrukciu.S menom mám spojenú aj jednu smutnú skúsenosť. Mal som (je to strašné takto v minulom čase písať) staršieho dobrého kamaráta, Bohuša Plačka. Pri ňom sa žiaľbohu nomen omen naplnilo do poslednej bodky. Najskôr mu pri autonehode zomrela dcéra. A pred rokom v septembri, myslím 2-3 roky po dcére, sa na druhý svet pobral aj on. Vo veku 47 rokov. Rakovina ho zabila za necelých 6 mesiacov...V puberte som sa zvykol „hrávať“ najmä s menami športovcov. V prvej futbalovej lige som napríklad vyberal futbalistov s menami zo zvieracej ríše. A že ich bolo neúrekom! Kukučka, Jež (obidvaja hrali za Nitru), Vlk, Levý, tréner Ježek...Dobre im sekundovali aj ďalší futbalisti s netypickými menami ako Hruška, Petržela, Panenka, Vojáček, Nehoda, Masný...Dobre si pamätám aj na to, ako sme sa pri čítaní výsledkov z bežeckého lyžovania vždy adolescentne smiali nad menom českej reprezentantky v bežeckom lyžovaní Martiny Jebavej. Samozrejme, ani ona nemala na legendárneho nemeckého šprintéra na 100m zo 70-tich rokov Manfreda K...Milú príhodu som zažil, keď som v agentúre svojho času získal ako nového klienta softvérovú firmu SOVA. „Dobrý deň, moje meno je Pelikán, som marketingovým riaditeľom Sovy,“ predstavil sa mi zástupca klienta. Lepší pozicioning a spätosť so značkou som si v danej situácii nevedel veru predstaviť:-).A čo moje meno? S Bednárom som si takisto už užil. Veľmi často mi priezvisko ľudia komolia, myslím že som už bol minimálne Bednárikom, Debnárom, Debnárikom...Takisto pamätám, ako sa ma po príchode do Bratislavy na výšku po nežnej revolúcii každý druhý človek pýtal: „Máte niečo s rodinou z firmy Tatran – Bednár a syn?“ Moja odpoveď bola negatívna (chvalabohu:-)...Zaujímavé pritom je, že na rodinnú väzbu so spisovateľom Vladom Bednárom sa ma nikdy nikto nespýtal...Nomen omen alebo meno a náš osud?. Meno možno niekedy niečo predurčuje, možno sa niekedy kruto vyplní jeho obsah. Ale celý náš osud meno v rukách určite nedrží. Taktovku nášho osudu má asi predsa len v rukách niekto druhý...