V obchodnom centre som sa zastavil so synom na hodinku dnes poobede, dokúpiť vianočné darčeky a vyzdvihnúť oblek s čistiarne. Zastavili sme sa tam cestou z výletu aj z taktického hľadiska, aby Ježiško (rozumej manželka) stihol u nás doma vianočný stromček ozdobiť. Do Vianoc síce zostáva ešte týždeň, stromček sme však „dostali“ od Ježiška na požiadanie trošku skôr. Keďže budeme cez sviatky dosť chodiť po rodine, chceli sme, aby mohli deti pár dní aj doma vychutnávať kúzlo Vianoc.Ale späť do spomenutého hymermarketu. Nechcel som doň teraz pred Vianocami ísť, vediac, že aj v tomto obchode bude „ľudí ako v nebi“ (moja babka tak hovorievala o zástupoch ľudí na jednom mieste). Nakoniec som sa ale rozhodol, chuť večerať kabanos bola silnejšia. Presvedčila ma aj špeciálna pokladňa vyčlenená pre kupujúcich s „menej ako 5 položkami“, ktorú som zaregistroval.Nakupovanie mi trvalo maximálne 5 minút „aj s cestou“. Stojím v mojom „pomalom“ rade, predo mnou asi 7 ľudí. Vidím, že väčšina drží v ruke naozaj maximálne tých 5 položiek. Len predo mnou stojaca mladá pani tlačí košík. Po letmom nakuknutí spoza jej chrbát však na prvý pohľad registrujem, že v košíku má nejaké svoje tašky a tiež len pár vecí z obchodu.Tesne pred platením sa však spomenutá pani vyfarbuje. Ospravedlňujúca sa obzerá smerom k ľuďom v rade za ňou a na pás vykladá asi 25 veci, ktoré nakúpila. Mala ich rôzne postrkaných v košíku pod svojimi „rárohami“. Keby aspoň „mäkké f“ povedala, poprosila o pochopenie, lebo sa ponáhľa. Nič, na drzovku si vybrala rýchlejšiu cestu, aj keď na nej nemala čo robiť.„Čo tá husička chce tam vpredu? To myslí vážne? Nevie narátať do päť?“ počujem hundrať ľudí za mnou. Ja zostávam ticho, čo by som aj hovoril. Tovar späť do košíka tá pani aj tak nezloží. A pár minút ma nezabije. Čakal som však, že aspoň zamestnankyňa Terna za kasou danú pani upozorní, aby sa nabudúce s väčším nákupom postavila vedľa k normálnej „pomalej“ pokladni. Aspoň z princípu. Pretože inak daná „rýchla“ pokladňa stráca zmysel.Obidve dámy ale zostali ticho. Aj pani s výrazne viac ako 5 položkami v nákupnom vozíku (i keď jej ticho a sklopený pohľad boli veľavravné). A rovnako aj pani za kasou. Akoby sa nechumelilo...
O jednej husičke a rátaní do päť
„Čo tá husička chce tam vpredu?“ počujem nahnevaný ženský hlas za mnou. Nie, nie som na žiadnej farme. Čakám v jednom bratislavskom hypermarkete v rade na zaplatenie...