Je to totiž presne tak, ako povedala neznáma mladá dáma, prednášajúca tento príhovor. Čítajúc nápisy na náhrobných kameňoch, upriamujeme nevedomky našu pozornosť, možno okrem epitafu, najmä na dátum narodenia a dátum smrti človeka, odpočívajúceho na mieste, okolo ktorého prechádzame. Pričom o jeho živote uvedené dva dátumy toho veľa nepovedia.Pomlčka medzi narodením a smrťou symbolizuje náš život. Na každom náhrobnom kameni je síce plus mínus rovnaká. Ale ak nám symbolicky odzrkadľuje život zosnulého, pre ľudí, ktorí ho poznali, naberá rôzne kontúry. Pomlčka ako obraz, či zrkadlo nášho pozemského života. Každý z rodiny, priateľov, a ľudí, ktorí konkrétnu osobu, ktorá nás opustila, poznali, ju vidí v inej podobe. Niekto dlhšiu. Iný hrubšiu. 99% ľudí určite ľudskú. Dôležité nakoniec nebude to, ako dlho sme na tomto svete pobudli. Ale čo sme vykonali. Ako sme žili. Povedané inými slovami, metaforicky, akú brázdu sme stihli vyorať.Pomlčka na náhrobnom kameni. Každý z nás ju píše. A po sebe aj zanechá...
O pomlčke medzi narodením a smrťou
Táto myšlienka zaznela v jednom z príhovorov na poslednej rozlúčke so Zuzkou. Zaujala a rozplakala ma nielen v spojení s touto mojou dobrou a dlhoročnou priateľkou. Fascinovala ma svojou jednoduchosťou a zároveň aj hĺbkou...