Zachytil som správu, že v Taliansku až 60% katolíckych veriacich prestalo chodiť na spoveď. Tridsať percent talianskych katolíkov sa domnieva, že nepotrebujú medzi sebou a Bohom prostredníka, a 20% sa necíti dobre, keď hovorí o svojich hriechoch druhej osobe. Tiež som sa s podobnými názormi stretol. A rešpektujem ich. Súhlasím, že človek zvykne a môže oľutovať svojej hriechy aj v súkromnom rozhovore s Bohom. Na druhej strane si však myslím, že klasická svätá spoveď má a bude mať v rímskokatolíckej cirkvi stále svoje miesto. Myslím, že už len kvôli samotnému obradu svätej spovede pristupuje k nej veriaci trošku zodpovednejšie v porovnaní s osobnou spoveďou. Zároveň predstavuje istý druh priamej psychickej očisty. Ktorá má neopísateľný duchovný význam. Aj pre pokánie, ktoré nasleduje po nej...
O spovedi a pokání
V nedeľu máme v našej farnosti spoločnú spoveď. Veľkonočnú spoveď. Príde viacero kňazov, spovedať budú niekoľko hodín. Samozrejme, záleží na záujme veriacich. Na poslednú „veľkú“ spoveď, vianočnú, prišlo v našom mestečku 700 ľudí. Málo? Veľa?