Päťka a poznámky v žiackej knižke

Keďže človek si dobre pamätá najmä to, čo sa stane prvýkrát, aj ja som si doteraz dobre zapamätal predovšetkým tú prvú päťku v živote. Bola z matematiky v druhej triede. A dostal som ju prekvapujúco aj pre pani (vtedy súdružku) učiteľku, ktorá ma ako jednotkára v podstate rutinne vyvolala k vyriešeniu elementárneho matematického príkladu 2:0...Tá nula ma nejak zmiatla. Moje dve odpovede, a síce že 2 deleno nula je 2, a potom na druhý pokus 1 (to naozaj neviem ako mi vtedy mohlo napadnúť:-), učiteľka zobrala s povzdychom. A od žiackej mi napísala krásnu „guľu“...Odvtedy viem, že ak delím nulou, dostanem nulu:-):..Ani na prvú poznámku v žiackej knižke asi nikdy nezabudnem. Dostal som ju o rok neskôr, v tretej triede. „Jožko hádže jedlo do záchoda. Prosím o nápravu,“ tak mi v nej napísala triedna pani Šurinová. Veľmi ťažko sa mi vtedy doma obhajovalo niečo, čo som neurobil. Respektíve do čoho som padol náhodou, keďže podľa mňa chlapec z druhej triedy, ktorý na mňa prstom ukázal, si ma musel pomýliť. Jednoducho ukázal, že jedlo do záchoda hádžem ja, a bolo. Nepomohli protesty, že desiatu mám ešte v taške. Rozmýšľal som aj o tom, že to jedlo tam hodím aspoň neskôr, aby som si zaslúžil tú poznámku:-). Tento nápad som však zatrhol. Doma mi zase zatrhli vychádzky, kým nebude náprava...V štvrtej nasledovala poznámka v žiackej spojená s vyzauškovaním. To sa na mňa nahnevala učiteľka na prvouke (tak sa ten predmet tuším volal), pretože som v zápale povytŕhal namiesto buriny „kopec“ mrkvy. A nezdala sa mi vtedy tá burina, ale v dobrej viere som trhal o dušu...za odmenu sa mi spolu s červeným uchom červenala aj poznámka v žiackej knižke, takisto s prosbou aby ma doma „napravili“. A tak ma doma čakali extra hodiny strávené v záhrade:-)...A na koniec ešte jedna poznámka, vyskytla sa niekedy na druhom stupni základnej školy. Dostal som ju na fyzike (respektíve za fyziku). Za to, že som dal ráno odpísať riešenie domácej úlohy z fyziky niekoľkým spolužiakom, ktorí na „domácu“ zabudli. V tomto prípade teda naozaj platilo „za dobrotu na žobrotu“...Určite sa ešte niekoľko ďalších poznámok (pätiek už nie:-) zjavilo na základnej škole v mojej žiackej knižke. A keďže som bol celkom dobrý žiak, o to ťažšie sa mi doma pred rodičmi spomenuté lapsusy vysvetľovali. Teraz sa však na nich už smejem. A počítam že aj moje deti sa na nich budú smiať takisto, keď si budú už ako školáci listovať moje žiacke. Ja som sa totiž podobne smial na poznámkových prešľapoch mojich rodičov, zaznamenaných v ich žiackych knižkách, ktoré mali odložené. A ich poznámky som používal ako argument na obranu tých mojich. Veď aj majster tesár sa utne:-)...