Plus pre Delona, mínus pre McDonald´s

Najskôr ten prvý postreh. V priebehu prvých dvoch decembrových týždňov mi „odišli“ dva obleky. Relatívne nové – jeden mal maximálne polrok a druhý „aj s cestou“ dva týždne. Čo sa stalo? Jednoducho mi v obidvoch prípadoch pri obyčajných pokusoch sadnúť si Ľudovo povedané praskli na zadku. Bolo mi do plaču, najmä po druhej nehode. Nevedel som, či mi reklamácie v obchode uznajú. Bál som sa, aby ma neobvinili, že som si vybral pritesné nohavice. Napriek tomu, že ma pri obidvoch nákupoch sledovali v obchode minimálne dve predavačky a že som pri obidvoch nohaviciach mal ešte dosť „vôle“. To znamená, že mali vždy ešte veľkú rezervu na bruchu a o „tesnotke“ sa nedalo hovoriť.„Pravdepodobne bude problém so sedom,“ vyjadrila sa odborne moja polovička a dodala: „Ale neviem, neviem, ako zareagujú pri reklamácii.“ Veril som, že zareagujú tak, ako zareagovali desať rokov dozadu v jednom obchode v USA, kedy som reklamoval fotoaparát. Predavač v obchode ani okom nemrkol, ani otázku nepoložil. Kodak mi vymenil za nový v sekunde...Teším sa, že podobná kultúra pri nakupovaní sa pomaličky dostáva už aj na Slovensko. V zmienenej predajni síce otázky mali, aj okom mrkli, aby okontrolovali moje miery a odporučili vhodnejšie číslo. Vďakabohu mi však nakoniec dali možnosť vybrať si dva nové obleky... Teraz druhý postreh, veľmi krátky. Asi najznámejší fastfoodový gigant na svete mal v decembri (aj počas Vianoc) v Auparku zatvorené. Vraj pre rekonštrukciu. Nieže by mi to „trhalo žily“, čo sa v interiéry danej reštaurácie dialo. Zavítam do nej už len raz za uhorský rok. Len som sa tak zamyslel, či nemohli, najmä ak to bola plánovaná rekonštrukcia, dočasne zatvoriť inokedy. V čase, kedy by im neutiekol taký obrat, aký ich pravdepodobne čakal počas sviatkov nielen „pokoja a mieru, ale aj nákupného šialenstva“. Nehovorím, že ľudia inokedy nakupovať nechodia. Vianočný nátresk sa však opakuje len raz do roka...