Prvý piatok vtedy a teraz

Svätiť každý prvý piatok v mesiaci ma už od mala učili moji rodičia i starí rodičia. Na našej dedine patril prvý piatok odjakživa k dňom, kedy sa v miestnom kostole spovedalo už od skorých popoludňajších hodín. Kedy sa počas večernej svätej omše kostol zvykol zapĺňať oveľa viac ako v obyčajný bežný deň. A kedy rodiny zachovávali mäsový pôst.Pamätám, že v tento deň (takisto ako každý piatok) varievali naši doma väčšinou šišky, lievance, lokše či palacinky. Prípadne „chudobné“ zemiaky. Mäso bolo v tento deň (tak ako vlastne každý piatok) jednoducho tabu takmer v celej dedine, v každom dome. „Jeden deň v týždni bez mäsa vydržíte. Keď sme boli my malé deti, mäso sme mávali na stole maximálne raz – dvakrát týždenne, chudoba bola. Vtedy sme sa v podstate postili stále,“ spomínala babička na svoje detstvo.Zaujímavé bolo, že napriek socializmu dodržiavali pôstny piatok poctivo aj v našej školskej jedálni v Kátlovciach. Kuchárky to nikomu nahlas nevysvetľovali, jednoducho každý piatok zvykli servírovať či už šišky, lievance, lokše, palacinky alebo inú nemäsovú špecialitu. Ja som bol expertom najmä na šišky, aj dvojnásobnú dupľu som zvykol brávať.Na rozdiel od bežného piatku, prvý piatok slúžieval aj ako priestor na spoveď. Aby sa človek raz do za mesiac mohol vyspovedať z hriechov, ktoré ho ťažia. Kto možnosť nevyužil (u nás sa zvyklo „prvopiatkovo“ spovedať po celý týždeň od nedele do prvého piatku), musel potom čakať mesiac, na ďalší prvý piatok...Dnes je situácia trošku iná. Myslím napríklad na spoveď. Žijeme rýchlejšiu dobu, ktorej sa prispôsobili aj kňazi. Napríklad „u nás“ v kostole v Šamoríne spovedajú priebežne každú nedeľu, nielen na prvý piatok. Takže kto chce, vyspovedať sa z hriechov (a ísť rovno aj na sväté prijímanie) môže každý týždeň v nedeľu. Ja túto možnosť tiež využívam, a to aspoň raz mesačne.A čo piatkový bezmäsový pôst? Tu sebakriticky priznávam, že nie každý piatok ho dodržím (mám možnosť dodržať), najmä pri stravovaní vonku. Ale pokiaľ to ide snažím sa ho dodržiavať stále. Nielen ja, ale i celá rodina. Pomáha nám aj skvelé kuchárske umenie mojej polovičky. Šišky, lievance, lokše, palacinky, „chudobné“ zemiaky, či napríklad môj obľúbený šťável alebo rajčinová omáčka. Tieto dobroty jej idú naozaj od ruky. Dodržiavať mäsový pôst je v takomto prípade naozaj malina. Aspoň doma...