„Čau, ako sa ti darí, v živote i v práci?“ pýtam sa na úvod nášho stretnutia kamaráta. Nevideli sme sa asi mesiac. Viem, že začiatkom roka sa stal otcom, jeho manželke sa narodila dcérka.„Celkom fajn, minulý týždeň sme mali krstiny. Navyše, dostal som dobrú ponuku, na manažérsku pozíciu v jednej veľkej zahraničnej firme,“ odpovedá s úsmevom.„Tak čo, meníš flek, berieš tú pozíciu?“ moja otázka je automatická.„Nie, rozhodol som sa na ňu nereflektovať. Tá pozícia by si žiadala veľa cestovania z mojej strany, obrazne povedané pondelok ráno by som odišiel a v piatok prišiel. Ale – vieš, ja mám už rodinku, malé dieťatko máme, žene a dcérke sa chcem venovať. Rodina je prvoradá, kašlať na tú pozíciu, neskôr príde ďalšia,“ znejú kamarátove slová. Keď vidím, ako mu pri spomienke na rodinku žiaria oči, nepochybujem, že sa dobre rozhodol...
Rodina má prednosť
Stručná debata. Obyčajné slová. Silné posolstvo...