Slová ostré ako dýka

So slovami treba narábať veľmi opatrne. Už od detstva je dôležité sa tomuto učiť. Veľkú úlohu pritom hrá prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. „Mirka, zlez dolu z toho stromu, lebo z neho j....dolu!“ takýmito a podobnými hrubými slovami zvykol častovať svojich vnukov jeden zo vzdialenejších susedov z rodnej dediny. On to možno zle nemyslel. Aj tie decká sa tomu (nevedomky) rehotali, a často aj iní dedinčania. Otázkou je iba to, ako sa zatvárila učiteľka v škôlke, keď jej podobnú repliku zopakovali deti v dobrej viere, pretože veď tak aj ich dedo rozpráva. Zraňovať slovami vedia už aj deti, dokážu byť veľmi kruté. Svoje si od nich ich pomyselné terče vypočujú či už za svoj fyzický výzor, alebo najnovšie za horší ekonomický status či za niečo iné. Vždy sa niečo nájde. V minulom týždni uverejnila česká Mladá Fronta dnes anketu, akými výrazmi sa dnešné deti zvyknú častovať. Tie slová neboli často dvakrát príjemné. Dokonca aj o svojich rodičoch sa deti miestami vyjadrovali nepekne, napríklad mamu nazývali medzi rovesníkmi aj „krávou“...Medzi dospelými sa zvykne vravieť, že žijeme v spoločnosti, v ktorej je sloboda slova svätou, takže každý akoby mal právo povedať si, čo len chce. Čo na srdci, to na jazyku. Spisovatelia potom na svoje prehnané slová v knihách, dráždiace verejnosť, získavajú nielen neplatenú reklamu vo forme mediálnych úvah autorít, či knihu stiahnuť z predaja, ale aj ďalších čitateľov. Aj takto sa predalo určite viac výtlačkov Zítkovej českej verzie Mein Kampf. Alebo sa urobila reklama britskému vraj -historikovi Davidovi Irvingovi. No neprelistovali by ste si aspoň (ak nie aj nekúpili) v kníhkupectve knihu muža, ktorého v Rakúsku odsúdili preto, lebo prekrúcal históriu a vo svojich knihách na tému druhá svetová vojna napríklad tvrdil, že žiadny holocaust či koncentračné tábory neexistovali? V slovenských kníhkupectvách je jeho kníh relatívne dosť. Jednu (o Goebbelsovi) som našiel aj v mojej súkromnej knižnici.Slová ostré ako dýka sú časté aj vo vypätých situáciách vo vzťahoch. Keď jeden z partnerov uletí a na adresu druhej, inak milovanej osoby, vyriekne niečo, čo ho neskôr mrzí a druhá osoba to neskôr len ťažko zabúda. Nebudem tu uvádzať príklady, aj keď sa na jazyk tlačia. Aj tu by však malo platiť nielen to známe „ženu ani kvetinou neudrieš“, ale aj „ženu ani náznakom slova nezraníš“.Slovami sa zvykne urážať kde – kto, napríklad aj partneri vo firmách. Jeden dobrý priateľ mi prednedávnom porozprával o tom, ako sa rozchádzal s partnerom vo firme. Do obchodného vzťahu išiel s veľkými ideálmi, predsa len dvaja sú silnejší a mali by sa podržať najmä v čase krízy. Chyba lávky, pri prvej kríze partner začal môjho priateľa tlačiť do kúta. Ako starší, skúsenejší a najmä v danom okamihu silnejší, a zároveň prefíkanejší, neodpustil si na jeho adresu aj jednu dosť krutú poznámku: „Počuj, si šikovný, ale nesnaž sa skákať dva metre do výšky. Momentálne máš len na jeden meter!“ No, konštatovanie v podstate slušné, ale veľmi tvrdé. Hold, daný partner v sebe tvrdého obchodníka nezaprel...Slová sa môžu veľmi rýchlo a nečakane stať nebezpečnou zbraňou. Ktorá sa však raz môže obrátiť práve voči strelcovi.