Smrtka sa asi musela zblázniť

Pamätám si z detstva, že keď na dedine zomrel niekto mladší ako povedzme 70-ročný, ľudia svorne tvrdili, že sa nebožtík pobral na druhý svet mladý a že ešte mohol na tomto svete pár rôčkov pobudnúť. A keď zomrel božechráň niekto mladý, roky a desaťročia sa o ňom ešte hovorilo. Tak ako napríklad o začínajúcom opernom spevákovi (rodák z našej dediny) Štefanovi Kocánovi, ktorý dostal náhle a nevysvetliteľne nádor do mozgu a v roku 1972 zomrel vo veku iba 20 rokov...Mal som vtedy ako dieťa pocit, že až na výnimky život ide tak ako má ísť a že človek zomrie vtedy, keď je už starý. Ale skôr nie...Aj moji starí rodičia zomreli starí (aj keď pri smrteľnej posteli si človek uvedomí, že zomierajúcemu ešte zďaleka nepovedal všetko a že aj storočný človek hádam mohol ešte chvíľku pobudnúť). Z maminej strany deduško zomrel vo veku 70 rokov a babička v požehnanom veku 90 rokov. Z otcovej strany sa deduško dožil 76 rokov a babička 72 rokov...Moja predstava o prirodzenom kolobehu života a smrti, v ktorom prirodzená smrť prichádza AŽ v istý čas, začala naberať trhliny v 90-tich rokoch. Prvýkrát vtedy, keď som sa v novinách dozvedel o náhlej smrti ruského krasokorčuliara Sergeja Griňkova. Priamo na ľade, pri tréningu so svojou partnerkou (nielen športovou, ale aj životnou) Jekaterinou Gordejevovou ho postihol infarkt. Mal tuším 28 rokov...A nasledovali ďalšie takéto šoky. Niektoré človek pozoroval vo vlastnom okolí......keď v mojej rodnej dedine zomrel 8-ročný chlapec takisto na nádor v mozgu. Na konci jedného školského roka si normálne bral v škole vysvedčenie. Na začiatku ďalšieho už jeho lavica bola prázdna, a v triede i v dedine nebolo človeka, ktorého oko by zostalo suché....keď zomrel môj 47-ročný priateľ, na rakovinu pečene. Do 1.apríla minulého roka to bol zdravý chlap ako repa. Potom sa však všetko akoby šmahom ruky zmenilo. Choroba mala rýchly priebeh. Chcel bojovať, nevzdával sa. Ale napriek mladému veku sa musel v septembri minulého roka odobrať. Srdce mi aj teraz po mesiacoch ide puknúť, keď si naňho pomyslím.A mohol by som pokračovať. Tých prípadov nečakaného odchodu ľudí v podstate každého mladého i produktívneho veku je stále viac a viac... Smrtka, prečo? Aký dôvod majú tieto skoré odchody? Aký význam? Prečo musia aj mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku platiť za život takú strašnú daň?Prečo ich svieca tak skoro dohorí?Smrtka, prečo?