Ste za interupciu?

Som za interupciu iba vo výnimočných prípadoch. Keď prišlo k tehotenstvu v dôsledku znásilnenia ženy, respektíve ak je ohrozený život matky. Inak však jednoznačne, aj na základe Desatora, hlasujem za život. Interupcia okrem spomenutých výnimočných prípadov pre mňa symbolizuje svojvoľnú vraždu zárodku budúceho človeka, ktorý je bezbranný a čaká bezmocne na náš verdikt. Interupciou berieme dieťatku jeho miesto v živote. Kradneme mu šancu. Správame sa k nemu tak, ako nechceme, aby sa niekto správal k nám. Ak by sa naši rodičia podobne správali k nám, tak tu nie sme...Tu neobstoja ani argumenty typu „je ťažká doba“ a podobne. V minulosti sa žilo horšie, a ľudia predsa mávali viac detí. V súčasnosti je najväčšia pôrodnosť na Slovensku tuším na Orave, kde o blahobyte asi ťažko hovoriť...Na deti sa nemožno pozerať cez prizmu peňazí. Mať deti znamená sa aj obetovať. Mať deti znamená starať sa aj o niekoho iného, ako o seba, potlačiť vlastné ego. Deti sú aj o tom, že tu niekto z nás zostane a bude šíriť naše hodnoty.V sobotňajšom Sme sa objavil príbeh „Čakám dieťa, ktoré bude postihnuté“. Presnejšie – ktoré bude podľa všetkých vyšetrení postihnuté. Čitateľka prosí o radu, pretože jej manžel je za interupciu a ona interupciu odmieta...Toto už je samozrejme vážnejšia situácia. V diskusii sa názory napriek tomu jemne prikláňali proti interupcii. V spomenutej diskusii boli proti interupcii skôr ľudia, ktorí doma alebo v rodine majú skúsenosť s postihnutým dieťaťom. Vedia, že dar života by mal byť dopriaty každému, že interupcia berie každému dieťaťu miesto v živote, ktoré mu patrí. A že postihnuté dieťa má jednu veľkú úlohu. Zlepšiť ľudí okolo seba, obohatiť ich život, naučiť ich tolerancii, dať im ozajstnú lásku. O tom, že nikto z nás nevie, či sa predpoklady lekárov splnia a dieťa bude naozaj postihnuté, svedčí veľa príkladov, kedy sa z vraj chorého dieťaťa narodilo zdravé. Manželkina kamarátka stála pred podobnou dilemou ako čitateľka Sme. Všetky testy nasvedčovali tomu, že ich bábätko nebude zdravé. Diskusie nemali v rodine konca, rodina preberala všetky „za“ i „proti“. Nakoniec sa manželkina kamarátka, mama dieťatka rozhodla pre pôrod...Dieťatko niekoľko týždňov po pôrode zomrelo. Spomenutá kamarátka však, napriek veľkej bolesti, bola rada, že dieťatku dala šancu. A že o tom, či jeho miesto zostane prázdne, rozhodol niekto iný. Niekto, kto má na toto rozhodnutie právo. Niekto „tam hore“...P.S.: O necelé dva mesiace čakáme druhý prírastok do rodiny. Keďže náš prvý syn bojuje s autistickými rysmi, je podľa lekárov istá pravdepodobnosť, že sa autizmus môže zopakovať. Toto síce berieme na vedomie, ale veríme, že Barborka bude zdravá. O jej mieste na slnku by sme však nikdy nepochybovali...