Ten príbeh siamských dvojčiat mal zmysel

Keď som sa z médií dozvedel, že Miško sa pobral za Marekom, neubránil som sa slzám. Bolesť rodičov zo straty svojich detí musí byť obrovská. Nikto z nás, kto podobné nezažil, ju asi ani nemôže precítiť. Verím tomu, že smútok cítia aj lekári na Kramároch. Nad všetkým tým smútkom však určite cítiť istú nádej. Že Miškova a Marekova, aj keď kratučká existencia tu na zemi, mala svoj zmysel.V prvom rade oceňujem postoj rodičov siamských dvojčiat. Na začiatku sa, napriek negatívnym prognózam, rozhodli dať svojim deťom šancu. Ja by som sa rozhodol rovnako. Na druhej strane - patrím síce k odporcom interrupcií, ale v prípadoch ohrozenia života rodičky či detí, prípadne v prípadoch znásilnenia ženy, by som ju neodsudzoval. Preto ak by sa mama Miška a Mareka po tom, ako sa dozvedela, že porodí siamské dvojčatá, rozhodla pre interrupciu, tiež by som to chápal.Matka sa rozhodla deťom šancu dať, bolo to jej právo. A aj ja som po ich rozdelení veril, že to môže vyjsť. Že lekárom sa podaril husársky kúsok a že to Marek a Miško prežijú. Neskôr som tajne dúfal, že aspoň Miško sa z toho dostane. Mal veľkú šancu. Žiaľbohu, aj jeho si Boh povolal k sebe. Napriek smutnému koncu si stále myslím, že lekári odviedli skvelú prácu a že sa pred ich odbornosťou môžeme klaňať. Pokúsili sa o zázrak, pokúsili sa zaklopať na bránu Boha. On otvoril. A aj keď si deti zavolal o nejaký čas k sebe, myslím, že musel byť rád z postoja rodičov a aj lekárov. Ten príbeh totiž mal zmysel. Veľa z nás si naňho určite spomenie niekedy v budúcnosti, keď bude sledovať osud iných narodených siamských dvojčiat....