Podľa viacerých slovenských médií svätý Valentín pritiahol do obchodov tisícky (nielen)zaľúbených. Včera (13.februára) mala nákupná horúčka vyvrcholiť a obchody sa mali zbaviť všetkých tých kvetín, (väčšinou gýčovitých) srdiečok, sladkostí, hračiek, hrnčekov, pohľadníc s textom o láske... Najmä v nákupných centrách a obchodných reťazcoch si v týchto dňoch určite medlili ruky. A dúfajúc, že Slovač si na importovaný sviatok už zvykla, čakali, že každý z nás utratí prinajmenšom stovky korún za darčeky pre nám blízke osoby. Pretože najnovšie trendy (tlačené aj obchodníkmi?) Valentína posunuli a už by sa tak nemal týkať len zamilovaných, ale aj vzťahov celkovo. Prečo by si nemohli dávať darčeky aj priatelia? Prečo by na Valentína nemohli obdarúvať aj deti rodičov, a naopak? Výška obratu nikdy nie je dostatočná...Valentín nie je nič iné, ako sviatok obchodníkov. Komerčný sviatok. Keďže fuga medzi Vianocami a Veľkou nocou je priveľká, bolo ju treba čímsi vyplniť. A príbeh svätého Valentína prišiel vhod. Stal sa teda, aj keď iba účelovo, synonymom lásky. Nešťastný Valentín je však skôr synonymom lásky obchodníkov k peniazom. Tí by totiž, ak by to bolo možné, v dňoch pred Valentínom a aj priamo na Valentína tlačili na nás motívy lásky aj z kasy. To všetko s jasným leitmotívom. Zarobiť.Iste, aj ja dnes vyznám lásku polovičke, možno ju aj niečím prekvapím. Takisto sa budem s láskou maznať s deťmi. Zavolám mamine a poviem jej, že ju ľúbim. Budem sa snažiť byť dobrý k ľuďom okolo mňa. Ale budem sa tak správať nie preto, že je svätého Valentína. Ale preto, lebo sa tak snažím správať a city prejavovať každý deň. Bez ohľadu na nejakého Valentína...
Valentín ako komerčný sviatok
„A neopováž sa mi na Valentína niečo kúpiť, alebo poslať sms-ku,“ povedala mi v nedeľu do telefónu moja mamina. A (napriek tomu, že bolo „len“ 12.februára) dodala: „Ľúbim Vás všetkých.“ Odpovedal som, za celú moju rodinku, rovnakým vyznaním. Na slová lásky Valentína nepotrebujem.