Veľký týždeň, Veľký príbeh

Príbeh Veľkého týždňa nás napríklad učí nelietať v oblakoch a brať s rezervou lichôtky a potľapkávanie po pleci zo strany druhých ľudí. Pretože ľudia sú nestáli, raz vítajú človeka s palmovými ratolesťami, o pár dní sa ale tie isté ruky dokážu zmeniť v zovretú päsť. Jeden deň hosanna, druhý ukrižuj. Príbeh Veľkého týždňa nám tiež pripomína manipulovateľnosť ľudí a ľudského davu. Hlas ľudí, hlas Boží? Asi nie. Pretože reakcie zmanipulovaného davu často hraničia so šialenstvom. Hlas davu nebýva zvyčajne racionálny, hlas davu býva plný emócií. Vydá na kríž nevinného. A zloducha oslobodí. Príbeh Veľkého týždňa je plný rozporuplných, nestálych postáv. Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich, ktorý pre peniaze najskôr zradil a vydal Ježiša. Neskôr, keď videl, čo učinil, oľutoval, že zradil nevinného. Tridsať strieborných hodil v chráme na zem a šiel sa obesiť. Peter, ktorý trikrát dokázal zaprieť, aj keď predtým sľúbil, že „aj keby všetci odpadli od Teba, ja nikdy neodpadnem“. Skôr, ako kohút tej noci zaspieval, trikrát ho zaprel. Veľkňazi, hľadajúci krivé svedectvá proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Pilát, ktorý pod tlakom hlasu davu oslobodil zločinca, a na smrť odsúdil nevinného. A pred svojím rozhodnutím si nezabudol alibisticky umyť ruky. Príbeh Veľkého týždňa je príbehom kríža. Každý z nás ho má. Každý z nás si ho nesie na svoju Golgotu, často pod ním pritom klesá k zemi. Dôležité je ale vždy sa postaviť a (aj s pomocou svojho Šimona) kráčať ďalej. Pretože ten kríž je symbolom života.