Z nedeľnej kázne: O hľadaní šťastia

Podľa pána farára človek nemôže nájsť dlhotrvajúce šťastie v práci. Ani v honbe za úspechmi a slávou. Ani v mamone, drahých autách či krásnych domoch. Ani vo vzťahoch. Šťastie však nájde ten, kto ho hľadá vo vzťahu k Bohu. Celé je to o ceste, o približovaní sa k Bohu, a tým aj ku šťastiu.V podstate sa so slovami pána farára stotožňujem. Aj keď podľa mňa to nie je iba o šťastí, ale aj o hľadaní vnútorného pokoja a duševnej rovnováhy. V tomto svete človek nemá veľa pevných bodov, o ktoré sa môže oprieť. Ak vôbec nejaké (okrem najbližšej rodiny) vôbec existujú. Nestačí sa ani spoliehať sám na seba. Ako základ je to síce dôležité, pretože ak si človek sám nepomôže, Boha bude márne hľadať a prosiť. Ale – asi každý z nás niekedy zažil minimálne jednu životnú situáciu, kedy napriek svojej nespornej sile, húževnatosti a umu, napriek pomoci najbližších, jednoducho nestačil. A pod ťarchou udalostí klesol (aj keď len na istý čas) na samé dno. V takom prípade je práve viera v Boha určite tou kotvou, s pomocou ktorej sa môžeme pokúsiť postaviť sa opäť na nohy.Boh nás často skúša. Ak sa však nepoddáme, podá nám pomocnú ruku. Minimálne v tom, že nám z práve prežitej životnej skúšky ukáže (ak máme otvorené nielen oči, ale aj srdce) ponaučenie, ktoré si z nej môžeme zobrať do ďalšieho života. „Našiel si Boha, Gumpe?“ spýtal sa Forresta jeho niekdajší veliteľ Dan.„Nevedel som, že ho mám hľadať, pane,“ odpovedal Forrest. Možno aj preto, že Boha našiel prirodzenou cestou. Bol skrytý v jeho životnom príbehu...