Čistí ako slovo Božie?

Smerom k Jonesovej necítim nič. To, že vrátila svoje medaily, mi je ukradnuté. Súhlasím s Mariánom Šimom zo Sme, posúvať poradie by sa nemalo, Jonesovej zlaté medaily je najlepšie nedať nikomu. Všetky šprintérky zo stovky, ktoré sa umiestnili za Jonesovou (do šiesteho miesta), sú pre rôzne príčiny tiež podozrivé, že brali. Apropos, dá sa v dnešnom profi športe, najmä ak chce človek – športovec vystúpiť až na samotný piedestál, byť navždy zapísaný v análoch, byť slávny, zarobiť ťažké peniaze... dá sa v dnešnom profi športe nebrať?A nielen v dnešnom, ale aj „v minulom“. Známe sú prípady dopingovej mašinérie vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, ktorá chrlila dopingových medailistov z vrcholových podujatí ako na bežiacom páse. Pravda, vtedy sa o tom dopingu verejnosť nedozvedela. Aj kvôli slabým kontrolám. Aj vďaka prepracovanej metodike podávania dopingu (nielen v tzv. socialistickom, ale aj v kapitalistickom tábore). Verejnosť vtedy iba vnímala napríklad fenomenálnych nemeckých plavcov a najmä plavkyne. Fantastických atlétov...V podobnom duchu sa k dopingu staval celý socialistický šport, vrátane Československej socialistickej republiky. Videl som včera v televízii minipríbehy dvoch reprezentantov z vtedajšieho ČSSR. Ota Zaremba, vzpierač, držiteľ zlatej medaily z olympiády v Moskve v roku 1980. Ako osemročný chlapec som hltal jeho cestu za zlatom. Najskôr v priamych prenosoch, neskôr v knižnej spomienke na olympiádu. Teraz po rokoch? Je z neho chudák, s podlomeným zdravím. Jeho tréner Brzoska ma v televízii šokoval svojou úprimnosťou. Vyjadril sa v tom zmysle, že doping v športe nepotrebuje športovec motajúci sa na úrovni okresnej súťaže. Ale vrcholový áno, ten môže bez neho na medaily či predné umiestnenia zabudnúť.Okrem Zarembu sa včera na obrazovke mihol aj Remigius Machura, bývalý slávny československý guliar, držiteľ bronzovej medaily z MS v atletike v Helsinkách v roku 1983. Ten nič netají, už pred rokmi priznal, že bral. „Chcel som sa vyrovnať svetovej špičke a ostať zdravý. To bol hlavný zmysel podávania toho, čo sa nazýva dopingom. Nemusel som si nič priplácať, kompletne to hradil štát v rámci svojho programu,“ vyhlásil Machura ešte pred tromi rokmi v rozhovore pre MF Dnes. Rovnako aj legendárny diskár Imrich Bugár, ktorý mal podľa denníka MF Dnes pozitívny dopingový test. pred svetovým šampionátom v roku 1987 v Ríme „Nerozumiem tomu, dodnes som presvedčený, že som bol čistý ako slovo Božie,“ reagoval na tajné záznamy, ktoré mu redaktor MF Dnes ukázal.Čistí ako slovo Božie „určite“ museli byť aj ďalší naši slávni atléti ako guliarka Fibingerová či bežkyňa Kratochvílová. Pamätám doteraz na Kratochvílovú, ako víťazí pred súperkami v behu na 400m (a občas aj 800m) o päť a viac metrov, konkurovať na štvorstovke jej zo sveta v tom čase mohla „tiež ako slovo Božie určite čistá“ Nemka Kochová. Kratochvílová dodnes drží ženský svetový rekord v behu na 800m 1:53,28, mám pocit že bližšie ako na dve – tri sekundy sa tomuto výkonu stále nedarí nikomu priblížiť. Ani Kratochvílovej tréner Kváč nepripustil doping, vraj drela ako šialenec každý deň, a - Miroslav Kváč tvrdí, že jeho zverenkyňa brala len dovolené prostriedky. Zároveň však dodal, že - s anabolickým efektom...Neverím, že boli vrcholoví športovci bijúci sa o medaily vo svetových a európskych športových arénach vtedy v osemdesiatich rokoch čistí. A neverím, že je väčšina takých teraz. Zoberme si napríklad cyklistickú Tour de France, v ktorej za posledné ročníky jeden (väčší) dopingový škandál strieda druhý. Pri Tour som si spomenul na vetu jedného bývalého slovenského cyklistu, ktorý v profi stajni strávil tiež pár rokov. „V profi pelotóne berie 99% cyklistov. Prekrýva sa to, preto sa na to väčšinou nepríde,“ povedal mi zhruba pred 13 rokmi.Zakladateľ novodobých olympijských hier pán Coubertin sa môže v hrobe obracať. Olympijské heslo citius, altius, fortious (rýchlejšie, vyššie, silnejšie) je pošpinené dopingom. Už dávno tiež neplatí, že „nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.“ V súčasnosti sa ráta len to víťazstvo. Dosiahnuté hoc aj za pomoci nedovolených prostriedkov. Víťazstvo, sláva a peniaze svätia doping...Priznanie Jonesovej ma v inflácii ďalších dopingových škandálov necháva chladným. OK, do siete sa (po vlastnom rozhodnutí) chytila veľká ryba. Ale nič to nemení na tom, že dopingová mašinéria ide ďalej. Tak ako prostitúcia. Bojovať proti nim môžeme, ten boj však asi nikdy úplne nevyhráme. Na škodu športu...