Nominačné zahrávanie sa s (olympijským) ohňom

Schvaľovanie nominácie pred pár dňami vyvolalo na rodnej hrudi, a to najmä medzi funkcionármi a fanúšikmi, vášnivú diskusiu. Do Talianska totiž pôjdu okrem opôr aj úplne neznáme, v medzinárodných vodách zúfalo neostrieľané (ak vôbec medzinárodné vody skúsili) mladé tváre, pri všetkej úcte odsúdené vo výsledkových listinách svojich športov na motanie sa vzadu v olympijskom prepadlisku. Olympijské miestenky im boli odklepnuté „anblok“ (buď všetkých sedem mladých, alebo ani jeden) na poslednú chvíľu. Zodpovední ich nomináciu schválili v dobrej viere, že dané mladučké tváre na sakra horúcej olympijskej pôde získajú neoceniteľné skúsenosti...Spomenutí mladučkí olympionici sa tak ako slepé kura zrnu dostávajú na olympiádu, športovú udalosť, ktorá zvykne pre väčšinu športovcov celkom logicky predstavovať zväčša vrchol ich kariéry. Súťažiť o čo najvyššie priečky pod olympijskými kruhmi. Bojovať nielen za seba, ale aj za svoju krajinu. Väčšina zo športovcov z celého sveta, ktorí sa na športoviskách pod piatimi olympijskými kruhmi objavia, musela splniť náročné nominačné kritériá. Dosiahnuť výsledky v popredí, a tak dokumentovať príslušnosť k špičke.Až na niektorých slovenských olympionikov...Držím našim palce, aby zabojovali. Najradšej by som všetkých videl bojovať o medaily. Realita však bude u väčšiny z nich asi iná. Už počujem tie komentáre... „Náš bežec na lyžiach obsadil pekné 49. miesto..“„Naša talentovaná sánkarka zabojovala a udržala si uspokojivé 74. miesto.“Veď niet na zbieranie skúseností, nie? Coubertin by nám zatlieskal, na jeho „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ nedáme v Turíne dopustiť...Rešpektujem politiku dávať mladým šance. Žiaľbohu, na Slovensku sa to robí častokrát tak, že sa šanca nedáva postupne, ale športovec ju dostane priamo na najväčšom športovom podujatí planéty. Na ktorom pochopiteľne, aj pod tlakom atmosféry, ako neskúsený zajac väčšinou zaplatí krutú daň v podobe výsledku na konci štartovej listiny. A takáto facka sa následne vracia ako bumerang. V športovcovej psychike tak nezostáva pozitívna skúsenosť z olympijskej atmosféry, ale skôr negatívna z neúspechu a tvrdej (aj keď de facto očakávanej) výsledkovej facky...A keď ďalšia šanca nepríde, talent zakrnie...Denník Šport pred pár dňami hodnotil šancu našich na ZOH v Turíne. Do prvej triedy zaradil tých, čo majú na to, aby boli v špičke, do druhej tých, čo môžu prekvapiť. Tretia trieda patrila tým, ktorí podľa Športu nevybočia z priemeru a štvrtá trieda tým, ktorí budú na konci výsledkovej listiny. Šport do tretej triedy zaradil spolu 14 športovcov, a do štvrtej najslabšej až sedem olympionikov! To je práve tá sedmička mladých...Apropos, škoda, že som sa skôr nerozhýbal a nezačal trénovať napríklad zimnú olympijskú disciplínu curling (to je to „zametanie na ľade“:-). Keď sa na curling človek pozerá v televízii, zdá sa, že to nie je až také namáhavé...A možno by som sa v takom prípade aj ja ako talentovaný curlista dostal do Turína:-). Nevadí, že mám už po tridsiatke. Veď curlisti dozrievajú ako víno, čím starší, tým lepší. Azda by to tí, čo schvaľujú nomináciu, zobrali do úvahy:-)...