Meno Peter Schmeichel som pritom zaregistroval v médiách ešte pred začiatkom sezóny. Okamžite mi naskočilo v mysli. Túto legendu dánskeho a svetového futbalu som prvýkrát zaregistroval ešte ako vysokoškolák počas ME vo futbalu v roku 1992. Dáni vtedy ako dodatočne „povolaný“ tím na európsky šampionát (namiesto Juhoslávie) ziskom titulu veru poriadne šokovali všetkých na starom kontinente. Jedným z nosných pilierov mužstva bol už vtedy brankár Peter Schmeichel. Ten potom dlhé roky žiaril nielen v dánskej reprezentácii, ale aj v anglickom tíme Manchester United, s ktorým v roku 1998 získal aj Ligu majstrov. Napadlo mi síce, že Schmeichel už musí mať cez 40 rokov, ale keďže u brankára je dlhovekosť bežná, to, že posilnil Manchester City, ma až tak neprekvapilo. Myslel som si, že ide oňho. krstné meno Kasper som v prvej chvíli prepočul...Po prvom kole anglickej futbalovej súťaže a prvom víťazstve City na nulu ma tak veľmi prekvapilo, že v bránke mužstva síce stál Schmeichel – ale syn, nie otec. Syn, ktorého prvé krstné meno je Kasper a „až“ druhé Peter...Keď vychytal nulu a víťazstvo svojich aj v druhom kole, stále som tomu nevenoval väčšiu pozornosť. Dvadsaťročný chlapec si asi naklonil priazeň Pani Šťasteny, nič viac. Útočníci Manchestru United mu to a spolu s ním aj celému mužstvu v treťom kole určite natrú. Keď však Manchester City v mestskom derby zvíťazil aj nad svojím slávnejším rivalom United, opäť s nulou na Schmeichelovom konte, uvedomil som si, že chlapec asi niečo vie. Že tie brankárske gény sa museli aspoň sčasti preniesť z otca na syna.Arsenal už síce tomuto synovi zatiaľ slávnejšieho otca gól dal (mladý Schmeichel však zaňho nemohol), ale tento Dán podľa mňa aj v tomto zatiaľ poslednom zápase dokázal, že má pred sebou veľkú budúcnosť. Za tú polhodinu, čo som videl, chytil Londýnčanom penaltu, zneškodnil takisto niekoľko nebezpečných striel (aj Rosickému). A v závere mohol dokonca aj skórovať, keď sa pri rohovom kope Manchestru City minútu pred koncom nadstaveného času aj on presunul pred bránku Arsenalu a nebezpečne hlavičkoval.Iste, možno mu ešte chýba väčšia istota. Prehľad. Ale na to, že má 20 rokov, je až moc dobrý. Ak sa nespoľahne iba na gény a bude na sebe stále tvrdo pracovať, do štyridsiatky môže tatka v pohode preskočiť...Mladý Schmeichel je učebnicovým dôkazom toho, že jablko naozaj nezvykne v niektorých prípadoch padať ďaleko od stromu. Inak zaujímavé je, že v tíme Manchestru City Schmeichel junior nie je jediným takýmto jablkom. Aj jedno slovenské, zhodou okolností tiež brankárske jabĺčko, si v tomto tíme razí cestu na výslnie. Len sedemnásťročný Filip Mentel (syn bývalého výborného brankára Interu Bratislava Miroslava Mentela), ktorý je od roku 2006 vo futbalovej akadémii Manchestru City, v tomto roku už dokonca podpísal dvojročnú profesionálnu zmluvu s Manchester City! Vidno, že brankárske gény sa naozaj zvyknú dediť. A ak sú podporené každodennou drinou, výsledok sa dostaví. V Manchestri City by o tom vedeli rozprávať...
O brankárskych génoch a dvoch jablkách v mužstve Manchester City
K najväčším prekvapeniam doterajšieho priebehu anglickej najvyššej futbalovej súťaže Premier League určite patrí mužstvo Manchester City. A to aj napriek tomu, že v dnešnom štvrtom kole zaznamenal tento tím prvú prehru, keď podľahol na pôde Arsenalu Londýn 0:1. Po návrate z nášho sobotného výletu som v televízii síce videl iba poslednú polhodinu zo spomenutého zápasu, ale aj tak to stálo za to. Z hráčov na ihrisku ma (okrem Rosického) pritom zaujal aj blondiak v drese Manchester City – brankár Kasper Peter Schmeichel.