Praha volá alebo o čom je ten maratón (a beh všeobecne)

V diskusiách k mojim zatiaľ dvom článkom o maratóne sa okrem iného objavilo aj konštatovanie, že pri tak nízkych bežeckých dávkach som v podstate kaskadér. Päť minút som skutočne zvažoval, že dávky (bežecké) zvýšim. Ale – to by som asi musel behávať od druhej do tretej hodiny ráno:-). Priznávam, že tých 130km tento rok nie je žiadne terno, a naozaj je to skôr kilometráž šprintéra, a nie vytrvalca. Ale behajte viac, keď zakladáte firmu + máte rodinu + staráte sa o autistické dieťa + vybavujete hypo + sťahujete rodinu + robíte doktorát + robíte rôzne ďalšie vilomeniny:-). No nedá sa. Na druhej strane behať je úžasné, pretože je to fantastický relax, človek pri behu vetrá mozgové závity, svojím spôsobom medituje, prichádza na rôzne, často nečakane kreatívne myšlienky. Ja behávam okrem iného aj preto, lebo bez behu by som mal ešte viac kilogramov váhy ako mám:-)...Beh je jednoducho droga. Bežeckú dávku potrebuje závislý bežec pravidelne.V slovenskom „malom Ríme“ behávam na 630m okruhu na štadióne. Zaujímavé je, že od jari do jesene na okruhu krúžim väčšinou iba s kŕdľom korčuliarov. Všetci rýchli, budia dojem, že korčuľovanie je super relax, pri ktorom pokecáte, pri ktorom sa môžete pozerať do skrípt, pri ktorom môžete kurizovať s vedľa korčuľujúcim nežným pohlavím...Mám pocit, že tá obľuba korčuľovania je akoby odrazom doby, v ktorej žijeme. „In“ je ten, kto je rýchly, dravý, dynamický...Ale mne tí korčuliari nevadia. Apropos, mali by ste vidieť korčuliarov – začiatočníkov, ako neveria vlastným očiam, že bežec (to ako ja:-)) býva rýchlejší. Pravda, ego si vždy v spomenutom príklade pomastím aj ja:-).Späť k Prahe. Bez ohľadu na nabehané kilometre bude Praha pre mňa opäť veľkou výzvou. V diskusii na maratónsku tému zaznel hlas, že pri takýchto bežeckých dávkach aké mám ja prvé tri mesiace tohto roka, sa na maratóne musím trápiť už od polovice. Ono to však nie je také zlé, ako sa zdá! Prahu pred rokom som zabehol relatívne v pohode, svoje urobili ľudia pri trati, hudobné skupiny (počas maratónu sa v Prahe po meste koná hudobný festival). V Prahe som naozaj krízu nemal ani jednu! Iné to bolo v Rajci či v Košiciach, ale – veď taký je aj život! Nie každý životný maratón sa beží ľahko, tie krízy prichádzajú. Človek, alebo maratónec, sa však zoceľuje práve pri nich! Takže aj maratón, v ktorom sa vytrápim, mám rád. Pri takom maratóne sa totiž najviac naučím. A každý maratón Vás naučí siahnuť si až na dno svojich síl.Spoznáte sa ešte lepšie pri ňom.A ak ho dobehnete (verte mi), budete z uvoľnených endorfínov žiť aj mesiac:-)...Vy, ktorí rozmýšľate o svojej premiére v stovežatej – práve Praha je podľa mňa tým ideálnym miestom na prvý maratón. Takže neváhajte! Prahu určite dobehnete. A budete mať pocit, že ste sa maratóncom už narodili:-).