„V novinách som čítal vyjadrenie našich, že špekulovať nejdú a pokúsia sa zápas vyhrať, aby išli do štvrťfinále z prvého miesta,“ poznamenal na moju víziu kolega a ako skúsený bard dodal: „Viete, keď karta ide, netreba ju uraziť. Mohlo by sa totiž stať, že sa dariť nebude, a potom smolu just neprelomíme, bárs ako by sme sa snažili.“ Mal pravdu. A ja som sa zahanbil, čo za nezmysel to zo mňa vyliezol. Zarazilo ma dnešné predzápasové konštatovanie švédskeho trénera, že sa nebudú snažiť nad nami vyhrať. Čím chcel medzi riadkami naznačiť, že práve jeho družstvo troch koruniek chce vo štvrťfinále hokejistov helvétskeho kríža. Akoby chlapec zabudol, že podobná vypočítavosť sa Švédom nevyplatila na poslednej olympiáde v Salt Lake City štyri roky dozadu. Tiež chceli na štvrťfinále slabšieho súpera. Dostali ho – vtedy išlo o Bielorusko. A prehrali 3:4! Švédsky brankár Salo, ktorý sa za stavu 3:3 nepochopiteľne uhol puku Bielorusmi v podstate iba nastreleného do švédskeho obranného pásma a ten puk skončil čuduj sa svete v jeho sieti, sa musel vtedy poriadne dlho červenať. Iste, aj majster tesár sa utne. Tu však skôr platilo iné. Špekulácie sa nevyplácajú. A predovšetkým špekulácie nevyhrávajú mužstvu srdcia divákov.Naši dnes teda vyhrali. Iste, bol to skôr tréningový zápas z oboch strán, pričom Švédi naplnili predstavy svojho trénera a myšlienkami boli skôr už vo štvrťfinále. Som však rád, že naši nešpekulovali a vyhrali. Päť výhier a najmä po väčšinu času dobrá hra v zápasoch v základnej skupine im určite zdvihli potrebné sebavedomie. Naši sa utvrdili v tom, že s každým sa dá hrať. Aj s Čechmi. Najmä ak sú oprávnenou ambíciou tímu najvyššie méty...Na slávnostnom otvorení už spomínanej zimnej olympiády v Salt Lake City v roku 2002 prezident Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge vo svojom krátkom prejave k všetkým zúčastneným športovcom poukázal na pre niekoho možno zanedbateľný rozdiel medzi víťazom a šampiónom. Podľa jeho slov šampiónom môže byť každý olympionik bez toho, aby vo svojej disciplíne triumfoval. Šampión sa totiž prejavuje v prvom rade charakterom, morálnymi vlastnosťami a pevnou vôľou aj vtedy, keď sa mu nedarí. Šampión hráva fér, čím je vzorom pre ostatných. Jednoducho je osobnosťou v každom slova zmysle. Naopak víťaz nemusí byť vždy nutne aj šampiónom. K víťazstvu sa totiž môže dopracovať aj nie práve najférovejšími prostriedkami, ako porušením pravidiel či použitím dopingových prostriedkov. Stane sa, že pre víťaza jednoducho účel niekedy svätí prostriedky.Z víťaza sa teda šampión stať môže presne tak ako z toho, ktorý prehral.V mojich očiach sú slovenskí hokejisti už teraz šampiónmi turínskej olympiády. Bez ohľadu na to, ako to s Čechmi dopadne...
Slováci sú už teraz šampiónmi
„Možno by sme mohli dnes so Švédskom prehrať viac ako o štyri góly, a ak Rusi vyhrajú nad Kanadou, budeme v takom prípade v tabuľke našej skupiny na treťom mieste a pri predpokladanom víťazstve či aspoň remíze Švajčiarov s Talianmi nás vo štvrťfinále budú čakať papierovo ľahší Švajčiari,“ vyšla zo mňa dnes pri jednom z mnohých hokejových rozhovor s priateľmi spomenutá konštrukcia, zjavne pritiahnutá za vlasy.






