Utrpenie brankára Lakosila

Nie, nemyslím v prvom pláne na toľko omieľaný, rozhodujúci smoliarsky gól, ktorý nie že inkasoval, ale ktorý si dal sám v predĺžení siedmeho štvrťfinálového zápasu s Trenčínom. Takéto góly priemerní brankári nedostávajú. Takéto góly inkasujú brankárske osobnosti, gólmani, ktorí patria k špičke a sú oporami svojich tímov. Jednoducho je to šport a niekedy sa taký „poťa“ gól, ktorý je dielom hokejového Boha, pritrafí.Pamätám na osemdesiate roky minulého storočia, zápas hokejových MS, ČSSR hrá proti Kanade. Vedieme 1:0, do konca zápasu zostáva niekoľko sekúnd. Kanaďan, meno som už zabudol, v strede ihriska viac – menej zo zúfalstva strieľa na bránku Dominika Hašeka. Strela je to skôr propagačná, puk však na prekvapenie všetkých končí v sieti. Hašek, ktorý celé stretnutie držal našich nad vodou, nechápe, čo sa stalo. A fanúšikovia nechápu s ním.Bolo mi Lakosila po tom góle ľúto. Cítil som jeho smútok. Aj keď stál na ľade a čakal na rozhodcov verdikt. Aj potom, keď od zúfalstva zostal nehybne ležať na ľade. Páčilo sa mi, že ho chlácholili nielen vlastní spoluhráči, ale aj Trenčania. A v podstate aj celý štadión. Väčšina ľudí mu určite hneď odpustila. Nielen za jeho super výkony počas celého ročníka. Ale aj preto, lebo si možno uvedomili, že koncom januára tohto roku veľa nechýbalo, a tento nešťastný gól by Lakosil už nedostal... V januári tohto roku prežil Lakosil zrážku s kamiónom, z úplne zdemolovaného auta ho museli vystrihovať hasiči. Z vraku, aký pripomínalo jeho auto, šoféri väčšinou nevychádzajú živí. Nad Vlastom Lakosilom však stáli všetci svätí, z nehody vyviazol bez vážnejších zranení. Pár týždňov pre drobné zranenia pauzoval, do martinskej bránky sa vrátil akurát na zápasy play-off...V kontexte spomenutej dopravnej nehody ten nešťastný gól vyznieva úplne inak. Je absolútne bezvýznamný. Martin „vďaka nemu“ síce vypadol, ale taký je už šport. Nič vážnejšie sa však napriek prehre Martina nestalo, nikomu sa fatálne nezmenil život. Tá nehoda ale fatálne následky mohla mať...