Ako som (vraj) odišiel bez zaplatenia

Tak tomu bolo aj dnes. A keďže noviny jeden deň nevyšli, mal som počas pitia kávy čo čítať. Zahĺbený do noviniek som aj čas zabudol vnímať. Po precitnutí si uvedomujem, že musím domov, keďže chceme rodinka využiť ešte prázdniny na nejaký menší výlet. Preto balím noviny a poberám sa smerom k autu.Prichádzajúc k autu, začínam mierne pochybovať...„Zaplatil som vôbec? Bol u mňa čašník?“Väčšinou (najmä keď sa ponáhľam) zvyknem hovoriť čašníkom už pri objednávke, že nech mi spolu s kávou hneď aj účet prinesú. Často dostanem ale odpoveď, že prídu neskôr.Snažím sa v hlave premietnuť si dnešnú kávu.„Doniesol mi účet? Už s kávou? Alebo nedoniesol, a odišiel som roztržito bez zaplatenia?“ tieto myšlienky mi neprestávajú víriť hlavou ešte aj za volantom auta.Pomaly opúšťam moje parkovacie miesto. Stále rozmýšľajúc, či som zaplatil. Nakoniec sa rozhodujem radšej opäť zaparkovať a vrátiť sa späť. Som si totiž istý, že som odišiel bez zaplatenia. Takmer istý...Peňaženku vyťahujem ešte na parkovisku, aby ma čašník už prichádzajúceho videl s peňaženkou a vedel tak prečítať motív môjho návratu. „Dobrý, ja som asi zabudol zaplatiť, a tak som sa už z auta vrátil,“ vysvetľujem „môjmu“ čašníkovi.„Ok, tu je účet,“ podáva mi papierik bez mihnutia oka. Ako -keby ho ani neprekvapilo, že som sa vrátil. Akoby bol na takéto „úteky“ hostí z roztržitosti už zvyknutý.„Toto sa vám tu asi občas stáva, že?“ skúšam pri čakaní na vrátenie zvyšku peňazí trošku konverzovať.„Áno, raz ste mi práve vy nezaplatili,“ počujem nečakanú odpoveď.„Ja? Myslíte teraz? Vrátil som sa, prepáčte,“ sypem si popol na hlavu.„Nie, viem že sem chodíte už dlho a pomerne často. No a raz v minulosti ste mi už odišli bez platenia,“ odpovedá čašník, odchádzajúc s objednávkou k inému stolu. Povedal síce odišli, a nie ušli. Ale aj tak ma jeho slová prekvapujú. Že by som bol až taký roztržitý?Chvíľku rozmýšľam, že mu nechám peniaze aj za tú druhú (údajne stále nezaplatenú) kávu. Aj keď v tomto druhom prípade teda vôbec neviem, či som to bol skutočne ja. Keďže však odišiel, nechávam to tak...Ale nabudúce si už (minimálne v tejto kaviarni) radšej účet nechám priniesť ešte pred kávou...