Počas tehotenstva sa v rodinách zvyknú viesť dlhé rozhovory na tému, ako sa novonarodenec bude nakoniec volať. Niekedy sú to skôr bilaterálne:-) stretnutia oboch partnerov, inokedy skôr multilaterálne:-), v ktorých aj svokrovci, rodičia, teti, strýkovia a ostatná širšia rodina má poradný hlas pri výbere mena.My s polovičkou sme sa dohodli hneď po svadbe. Ja som "dostal" na starosť výber mena pri dcére, manželka pri synovi. Platí aj v prípade, ak by sa nám darili len dievčatá a naopak...:-)Avšak v prípade, že by sa mi nepozdávalo vybraté chlapčenské meno, vyrokoval:-) som si právo ho vetovať, a manželka má také isté právo v prípade, že by sa jej nepozdával výber dievčenského mena.Z mojej strany som meno presadil ľahko, vždy som sníval o Barborke (výber nemá žiadny racionálny podtón, jednoducho to meno sa mi/jej k priezvisku hodí - a nielen pre inicály B.B.:-). Takisto pri chlapcovi sme sa nehádali a pomerne jednoducho zhodli na Marekovi. Ako som spomínal, pri prvom bábätku sme sa nechali prekvapiť - a nakoniec to bol Marek...Pri druhom sme si mysleli, že bude "problém" - nešťastnej polovičke:-) som totiž zamietal jej návrhy na chlapčenské meno ako Norbert, Štefan apod (nič proti ich nositeľom, len mi nejak "neštimovali:-). Presadiť som chcel Jožka:-) (protiargument znel že Jožko vyšiel z módy?!), Jakubka (protiargument - budú mu hovoriť Ty Kubo spr.! - no a?)...Nakoniec to však vyriešil pánbožko, pretože čakáme dievčatko. Čakáme...No, mala by to byť Barborka...Ale čo by ste povedali na Vandu?:-)
Ako vybrať meno dieťaťu(?)
Sme s manželkou tehotní (samozrejme, ona doslova, ja iba obrazne:-). Čakáme druhé bejby. Na rozdiel od prvého dieťatka, kedy sme na to, "čo" to bude (nakoniec sa "z toho" vykľul chlapec:-), čakali až do konca, pri druhom sme sa pohlavie bábätka chceli dozvedieť skôr. Už to vieme. Bude to dievčatko...