Tak toto nie sú moje slová, ale slová neznámeho čitateľa mojich textov na blogu na moju adresu. V podstate sú pozitívne a potešili ma. Na druhej strane ma však viedli aj k menšiemu zamysleniu, do akej miery dokážeme my ľudia obyčajným (prvým) pohľadom „prečítať“ druhého človeka. Či nám onen, často letmý prvý pohľad (na jeho tvár, prípadne do jeho textov) dokáže dať vierohodnú odpoveď na otázky, aký tento človek je, akým životom žije, aké hodnoty vo svojom živote vyznáva, prípadne aj na to, či je veriaci alebo neveriaci...Ja osobne na prvý pohľad veru nedokážem diagnostikovať človeka a povedať, či je veriaci alebo neveriaci. Čo je však dôležitejšie – ani ma to nezaujíma a nikdy to neskúmam, a to ani vtedy, ak ide o desiaty alebo dvadsiaty pohľad. V živote sú dôležitejšie veci. Či je človek dobrý alebo zlý. Hodný dôvery alebo nie. Či má veľké srdce. Avšak ani odpovede na tieto otázky nikto z nás na prvý pohľad nedostane. Najmä ak pristupuje k druhému s úctou a rešpektom. So snahou nesúdiť ho viac-menej povrchne, ale s túžbou spoznať ho hlbšie. Otázka spoznania človeka je behom na dlhú trať. Prvý pohľad nemôže byť úplný a presný. A aj mňa utvrdzuje v tom, že my, ľudia, vieme naozaj o sebe veľmi málo. Žiaľbohu, často nám to stačí...
Ako vyzerá človek žijúci svoju vieru?
Často ma prekvapujú práve takéto veci, že človek, ktorý na prvý pohľad nevyzerá, že žije svoju vieru, ju práve naopak žije veľmi horlivo. Utvrdzuje ma to len v tom, že my, ľudia a kresťania, vieme o sebe veľmi málo, čo je určite škoda...