Je potrebné zostať na palube

Moji starí rodičia si na Nový rok zvykli vinšovať úpravu vianočného vinšu: „Vinšujeme Vám tento Nový rok, aby Vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, Božské požehnanie, a po smrti aby ste Kráľovstvo nebeské obsiahnuť mohli.“ Do vinšu teda zahrnuli zdravie, ostatné nechali na Pána Boha, alebo jednoducho povedané na niekoho „tam hore“.Asi vedeli, prečo takto vinšujú. „Keď je zdravie, ostatné príde. Ničoho sa nebojte, a modlite sa. Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania,“ zvykol povedať vždy dedko a s pokorou pri novoročnej „druhej“ Štedrej večeri dodal: „Prajem preto každému z rodiny zdravie, aby sme sa dožili ďalšieho Silvestra a takto o rok sa tu v zdraví opäť zišli.“Život je jedna sínusoida, a my sme síce raz hore, ale raz aj dole. To je fakt, s ktorým sa musíme zmieriť. Keď chceme z jedného kopca vystúpiť na druhý, jednoducho musíme zísť najskôr dolu a k druhému kopcu prejsť dolinou. Inak sa nedá, lietať nevieme.Nechcem pesimisticky tvrdiť, že život je jedno slzavé údolie. To by som negoval konštatovanie o vrcholoch, ktoré nás v živote určite čakajú. Prehry, presnejšie pády (pretože ak je niekto dočasne dolu, nemusí to znamenať životnú prehru – najmä ak po páde príde sebareflexia) k životu patria tak ako deň a noc. Prehra je „iba“ nevyhnutná skúsenosť k ďalšiemu víťazstvu, ktoré skôr či neskôr príde.Ak sme zdraví...Do nového roku preto takisto vinšujem hlavne zdravie. Popri zdraví prajem požehnaný rok.Šťastia vinšujem aspoň štipku, ale nad šťastie dávam silu a odvahu bojovať a žiť. Nič také ako trvácne šťastie totiž neexistuje. A ak si Pani Šťastenu aj chceme prikloniť na svoju stranu, treba ju ustavične zvádzať, treba ju pokúšať, treba o jej priazeň neprestajne bojovať. Povedané obrazne futbalovým žargónom – treba strieľať na bránu. Inak gól nedáme...Prajem aj pokoj a rozvahu. Nerozčuľovať sa zbytočne nad vecami, ktoré nemôžeme zmeniť.Nezabúdam zaželať ani odvahu. Pasovať sa bez strachu s prekážkami a výzvami, ktoré sú pred nás kladené. Všetky sú prekonateľné. „Tam hore“ by nám určite nenadelili kríž, ktorý nedokážeme uniesť. Loď každého z nás pláva do neznáma. Pokiaľ však zostávame na palube, v zdraví, aspoň s tou povestnou štipkou šťastia a ešte s rodinou a priateľmi okolo nás, naša loď ani v tej najväčšej búrke smer nestratí...Prajem preto každej lodi čo možno najpokojnejšiu a najbezpečnejšiu plavbu rokom 2006...