Je sa na čo tešiť?

Priznávam, že čím som starší, prežívam posledný deň v roku vždy s (väčšou) troškou smútku. Alebo je to nostalgia za odchádzajúcim rokom a pokora pred tým, čo nás čaká? Pokora pred tým, čo nám a našej rodine osud priveje v prichádzajúcom roku do cesty? Akým skúškam nás vystaví?Iste, človek sa na Silvestra aj zasmeje – nemyslím ani tak na programy v televízii či v rozhlase, ale skôr na dobrú náladu v kruhu blízkych či priateľov. Ale mám menší problém s tým, ako sa pred Silvestrom zo všetkých strán valí spoločenská konvencia prikazujúca byť veselý, mať veselého Silvestra. A prečo? Že končí starý rok a začína nový? Len preto musíme/mali by sme byť na povel 31. decembra veselý?Strojená veselosť akoby bola/mala byť na Silvestra alfou a omegou. Zábava. Šampanské. Petardy. Ohňostroje...Bavme sa, kým sme na palube. A či sa naša loď bezpečne preplaví aj nadchádzajúcim rokom? Určite sa preplaví, prečo by sa nemala. Aspoň tak si to myslíme a navzájom prajeme. A preto sa tešme aspoň teraz, keď ešte nevieme, čo bude.Neberiem Silvestru jeho veselosť a zábavu. Odchody a príchody sú na to, aby sme ich oslavovali a vzdávali tak odchádzajúcemu (a rovnako aj prichádzajúcemu) hold a úctu. Ak to však aj náhodou nerobíme v bujarej nálade či strojenej veselosti, ale oslavujeme príchod nového roka „len“ v príjemnej atmosfére, nič to na kvalite našej oslavy neuberá. Ani na úprimnosti našich želaní a novoročných vinšov...