Kašľať na pokrčené plechy

V piatok popoludní sme sa opäť raz presvedčili, že osud, či život každého z nás sa môže zvrtnúť v stotine sekundy. Napríklad pri navonok obyčajnej ceste autom. Aj keď dodržíte rýchlosť. Aj keď ste rovnako opatrní, ako pri stovkách iných podobných, rutinných situáciách na ceste v minulosti. Vďakabohu, manželkin anjel strážny mal v ten inkriminovaný moment pohotovosť. Manželke sa nič nestalo. Spomienka na spomínanú udalosť nám už teraz slúži „len“ ako memento. Že k tej fatálnej zmene v našom živote naozaj môže prísť hocikedy...„Ocino, mala som nehodu,“ slová mojej polovičky znejú v telefóne rozrušene. Niet sa čo čudovať. „Si v poriadku?“ napadá mi ako prvé spýtať sa jej na to najdôležitejšie.„Áno,“ odpovedá manželka stručne. Chvalabohu, v aute bola sama, deti sú u babičky.„Nikomu inému sa nič nestalo? Sú ešte iní účastníci nehody?“„Nie, iba ja.“„Čo sa vlastne stalo?“ prechádzam k príčine problému.„Mimo obce som dostala šmyk, bola zablatená cesta. Po „hodinách“ som skončila v menšej priekope. Naše autíčko som však dosť poškodila,“ priznáva sa manželka, so smútkom v hlase.Kašľať na pokrčené plechy, verím, že ich oprava bude vo veľkej miere pokrytá z havarijnej poistky. Najdôležitejšie je, že manželka je celá, v poriadku. A že sa nikomu inému nič nestalo. Určite aj vďaka všetkým svätým, ktorí pri mojej manželke v danú chvíľu stáli.Z tej nehody si určite zoberieme ponaučenie...