Kde je 4.F, kde je dnes?

Len nedávno som si znovu spomenul na našu triedu. A to vďaka mailu od spolužiaka Ďura. „Pozri si fotky na stránke www.spoluziaci.sk, a pridaj komentár,“ poslal mi avízo na spomienku na našu triedu na internete. Ďuro tam uložil už zopár zaujímavých fotiek, evokujúcich spomienky na staré (a väčšinou aj dobré) časy. Aké časy žijeme dnes?V prvom rade musím povedať, že dnes už nie sme, napriek mladému veku, všetci. Na nečakane rýchlej pohrebnej „stretávke“, veľmi smutnej, sme sa zišli tuším už rok po maturitách. Spolužiak Dano vypadol na intráku z okna. Tak skoro odišiel môj prvý spolužiak...Ostatné správy o mojich spolužiakoch sú už viac veselé, napriek všetkým strastiam života. Najväčšiu kariéru asi urobil Vlado, z neho sa nám stal už v Kristových rokoch štátny tajomník (už aj tak som prezradil veľa, nebudem písať čoho je štátny tajomník:-). Ja si na pána štátneho tajomníka:-) pamätám najmä ako na veľmi šikovného dorasteneckého futbalistu Spartaka Trnava. Raz dokonca vypomohol ako šikovný útočník (na čierno:-) v jednom zápase dorastencom „mojej“ TJ Dolné Dubové, spolu so spolužiakom Marekom (ten bol chvíľku s otcom trénovať nejakých futbalových ropných magnátov:-) tuším v Saudskej Arábii a teraz je doma v slovenskom Ríme)...Spomínam takisto na troch triednych „výtržníkov“:-) Maroša, Mareka II., Mira a Martina. Napriek svojej gymnaziálnej nálepke „bad boys“ sa najmä prví traja nestratili. Maroš je veľká ryba u jedného mobilného operátora. Z Mareka II. sa stal morský a zaoceánsky vlk, dlhé roky brázdil v rôznych pracovných pozíciách na výletných lodiach moria a oceány. Mirovi zase učarovala kozmetika, zastupuje tu jednu francúzsku firmu.Zo spolužiakov chcem spomenúť ešte troch. Jara, chlapa, ktorý so mnou sedel (v lavici:-). S Jarom sme toho postvárali strašne veľa. Stáli sme napríklad pri vzniku neoficiálnej druhej nástenky v triede, ktorej obsah sme (písal sa rok 1988!) venovali možnému obnoveniu slovenskej štátnosti. Pamätám, že zo srandy sme napísali aj do nejakej Slovenskej národnej jednoty, ktorá vtedy sídlila v západnom Nemecku. Prišla nám aj odpoveď, priamo do školy. „Bednár, v riaditeľni máte list z Nemecka!“ povedal mi cez prestávku triedny. Spolu s Jarom sme už tušili, koľká bije. Čakal nás list s letákmi, propagačnými materiálmi, dokonca s ponukou na miesto na kandidátke v prípade zmeny režimu(!). Neviem, neviem, čo by sa stalo, keby ten list otvorili profesori:-)...S Jarom som sa od maturity v podstate nevidel. Neviem, čomu sa venuje. Viem len to, že v politike určite neskončil, z obidvoch nás sa vekom stali umiernení národovci...:-)Stano bol jeden z premiantov triedy. Fyzika, matematika, chémia, počítače – to boli jeho koníčky. V súčasnosti fachčí ako programátor niekde v Bratislave. Stále sám. Lepšie ako v sieťach vzťahov sa mu pohybuje po internetových sieťach.Ďalším z premiantov bol Tibor. Z neho je teraz nejaký atómový fyzik či čo, čakám, kedy bude kandidovať na Nobelovu cenu:-). Tibor na rozdiel od Stana v súkromí a vzťahoch „explodoval“, je ženatý, so záväzkami...Nedá mi to nespomenuť aj niektoré spolužiačky. Z väčšiny z nich už sú šťastné maminy, aj dvoj a tuším aj trojnásobné. Jarka nasledovala svojho muža do Luxemburska či kam. V lavici s ňou sediaca Mirka sa mi zdá že s mužom zakotvila doma v Trnave. V triede sa nám „urodili“ aj dve právničky, Gaba obhajuje (druhých) v Čechách, Táňa (o ktorej by som onehdy prognózoval všetko, ale právo teda nie) je na súde v Trnave.Zatiaľ sme teda skončili na rôznych pozíciách, v rôznych životných etapách. Čo sa povolaní týka, je tam tuším ešte lesník (mám pocit dokonca že dvaja lesníci), sociálny pracovník, pracovníčka v cukrovare. Čo sa stavov týka, prevládajú ženatí a vydaté (vzťahy držíme, rozvedený je tuším len jeden!:-). Čo sa miesta pobytu týka, je to rôzne - zahraničie, Bratislava, Trnava, zvyšok Slovenska...Triedny Peťo (potykal si s nami na prvej stretávke pred 4 rokmi) môže myslím si byť s nami spokojný. Hanbu sme mu zatiaľ neurobili.V tejto súvislosti som si spomenul aj na naše tablo. Neviem, či ešte visí na stene jednej z chodieb starého trnavského gymnázia. Ak aj visí, fotky už asi zožltli. Vtedy nieslo našu správu o tom, že partia mladých sa vydáva do sveta.Po 15 rokoch môžem pokojne skonštatovať, že tí vtedy najmä telom mladí (mladí sme zostali stále, minimálne duchom:-) sa vo svete nestratili...