Koľko peňazí potrebuje človek k životu?

Moja už nebohá stará mama robila po celý život na jednotnom roľníckom družstve, následne 30 rokov poberala dôchodok. Peňazí teda väčšinou nazvyš nebolo. Aj z mála však vedela vždy odložiť. Pre deti, neskôr pre vnukov. Podobné „zázraky“ dokázali (chvalabohu) robiť všetci moji starí rodičia. Rovnako aj rodičia. Na druhej strane poznám ľudí, ktorí nikdy nemajú dosť. Dom ako hrom, v domácnosti vybavenie jednej izby drahšie ako u iného byt, autá svetových značiek, dovolenkové destinácie exkluzívneho rangu. Myslím, že to bol Socrates, kto povedal, že už len preto chodí rád do obchodov, aby videl a zistil, čo všetko nepotrebuje. Tento výrok má aj v súčasnosti veľa do seba. Žijeme pod stálym tlakom výrobcov a obchodníkov, ich reklama sa na nás valí zo všetkých strán. Presviedčajú nás, že bez ich produktov či služieb budeme sami, že nebudeme pekní, že budeme smutní, že nebudeme „in“. Masírujú nás neprestajne a všade. Skúšajú klopať aj naše podvedomie. Pokúšajú sa takisto spoludefinovať trendy v spoločnosti. „Mám dcéru druháčku na základnej škole. Neveril by si, ale už tieto decká nás nútia roztáčať nákupný kolotoč. Aj ja musím kupovať veci, ktoré sú v dcérinej triede štandardom, aby držala krok so spolužiakmi a nehanbila sa,“ povedala mi na „stretávke“ bývalá spolužiačka z gymnázia. Moju snahu o drobnú polemiku, že hádam to vo finálnej fáze je predsa len o našom subjektívnom rozhodnutí, či na kolotoč naskočíme alebo nie, stopla s tým, že mám syna len v materskej škôlke...Pravdou však asi je, že výrobcovia a obchodníci vedia, že veľa z nás ich tlak nevydrží a to naše hedonistické druhé ja sa pod vplyvom ich reklamnej manipulácie s nami prebudí. Aj tento moment determinuje množstvo peňazí potrebných k životu.Dalo by sa pokračovať ešte dlho. Koľko peňazí potrebujeme na to či ono, či nám stačí to alebo ono. Či prechodný nedostatok peňazí motivuje, alebo nie. Či je pravdivá domnienka „čím má človek viac, tým viac minie“.Takisto by sme mohli rozoberať do nekonečna momentálny trend žitia na dlh, namiesto starého známeho „človek by sa mal prikrývať iba takou perinou, na aký vždy v danú chvíľu má“.Nie som naivný, peniaze sú potrebné. Nič nie je zadarmo.Každý človek potrebuje niekde bývať, mať čo jesť, piť.Jednoducho potrebujeme mať zabezpečené základné životné potreby, definované napríklad Maslowom v jeho povestnej pyramíde. Potrebujeme mať položené pevné základy nášho života. Tu perina často aj pri najväčšej snahe nestačí a človek sa musí zadĺžiť...Všetko nad základmi však je už iba nadstavba, ktorá nemusí byť (a podľa mňa ani nie je) najdôležitejším imperatívom šťastného a spokojného života. Otázka peňazí nie je otázkou ich množstva, ale nášho postoja k nim. A predovšetkým otázkou našej životnej filozofie.Nie všetko sa dá kúpiť...