Končím s kávou I.

Prečo jej chcem dať kopačky? Vo vzťahu k nej sa jednoducho neviem kontrolovať. Žiadna stredná cesta v mojomo vzťahu k nej jednoducho neexistuje. Buď ju nepijem vôbec, alebo "idem naplno" a niekedy vypijem aj 6-7 šálok denne...Ono v priebehu dňa sa to ani nezdá. Ráno jedna kávička na naštartovanie a prelistovanie novín v rámci rituálu. Doobeda jedna káva v agentúre počas porady. V priebehu dňa 2-3 kávičky na stretnutiach u klientov (čo človek urobí s tým, že na pracovných stretnutiach celkovo býva úvodná otázka formulovaná často "Dáte si kávu?"). Podvečer jedna káva, po večeri ďalšia. A keď k tomuto výpočtu pribudne extra káva...Viem, že mi nerobí dobre. Na pomyselnom súde by proti nej svedčilo určite viacero mojich orgánov:-).Určite by však mala aj obhajcov, najmä zo strany mozgu. Káva ľudí zbližuje, káva pôsobí ako zámienka, káva môže byť svedkom rôznych vyznaní. Ak by som však parafrázoval Bryana Maya (myslím tak sa volal ten člen skupiny Queen), tak v mojom prípade platí (obrazne) že "Too much coffee will kill you". A preto som sa rozhodol s ňou skoncovať.Síce mi potom nezostane už žiadna negatívna vlastnosť:-), ale hádam to so mnou moja polovička vydrží:-).Idem si ešte dopiť poslednú šálku...