Končíme...

Takmer 17 rokov si patrila do môjho života. Ani jeden deň som si bez Teba nevedel predstaviť. Ráno som sa zobúdzal a zvyčajne okamžite zahorel veľkou túžbou po Tebe. Boli dni, keď bez toho, že by som si Ťa hneď po zobudení nemohol vychutnať, som vôbec nemohol fungovať. Ty si bývala vtedy hlavnou príčinou mojich hlavybôľov. V priebehu dňa sme takisto bývali väčšinou spolu. A večer? No večer si mávala zvlášť špeciálnu chuť. Tvoja aróma ma vedela dostať bez ohľadu na večernú či nočnú hodinu.Náš vzťah neskôr prerástol do istého zvyku, do rutiny. Ale stále bol pevný ako skala. Vedel som, že keď Ťa musím, tak musím. Nezriedka aj dvakrát za sebou. Aj šesťkrát denne.Často som len pri pomyslení na Teba jednoducho nevedel ovládnuť svoje chúťky. Nevedel som odolať Tvojmu čaru, Tvojej vôni, Tvojej krásnej, priťahujúcej čiernej farbe..V priebehu rokov mali sme vo vzťahu aj vážne krízy. Vieš, že som Ti párkrát chcel dať adieus. Mal som vtedy pocit, že tá povestná šálka pretiekla a že už nemôžem pokračovať. Najmä pri zdravotných problémoch ako hučanie v hlave. Pálenie v žalúdku...Akonáhle sa mi však polepšilo, vracal som sa okamžite, akoby bez rozumu, opäť len k Tebe. Odpúšťal Ti všetko. Pretože si bola mojou životnou láskou...Ale teraz je koniec. Vážne koniec. Jednoducho to tak cítim. Bude to takto lepšie. Uľaví sa mi.No čo už. Milá káva, aj tak sme sa k sebe nikdy nehodili...