Lepšie dvakrát vyhorieť ako sa raz sťahovať

Víkendové sťahovanie bolo neuveriteľným zážitkom. „Tušil som, že toho budete mať veľa, ale to množstvo ma prekvapilo,“ tak okomentoval haldy vecí z nášho jednoizbového trnavského bytu, ktoré sa nezmestili do pripravenej Avie (takže museli sme k jednému osobnému autu pripojiť ešte vozík), môj otec. Ani my sme netušili, čo sme do nášho „krpatého“ bytu naznášali v priebehu 6 rokov. Respektíve sme boli dosť prekvapení, čo všetko sa zmestí do bytu s rozlohou 38 metrov štvorcových.Musím sa otvorene priznať, že polovicu vlečky v Avii zabrali prepravky s knihami. „Nepraj si ma, ak budeš v takom tempe kupovať knihy ako doteraz,“ povedala na margo spomenutých prepraviek moja milovaná polovička:-). „Máš tu toľko kníh, že by si za ne ďalší byt mohol kúpiť,“ okomentoval lavínu kníh valiacu sa z bytu (pomyselnú lavínu, ktorá zo 4.poschodia nevypadla sama, ale museli sme jej pomôcť) môj švagor. Ja, v rodine preslávený knihomoľ:-), som sa iba usmieval. Naša zbierka kníh (nevadí, že z nej mám prečítaných maximálne 20% kníh) je pokladom, na ktorý nedám dopustiť...Až pri sťahovaní sme zistili, koľko zbytočností (a k tomu ťažkých:-) prechovávame. Staré šatstvo, staré krabice, kopec ďalších starých „rároh“ od výmyslu sveta. „Môj otec je podobný. Vždy starú vec odloží, v dobrej viere, že sa niekedy zíde. Nikdy ju však už nepoužije. Ona stará vec tak zabudnutá spočíva v útrobách domu,“ priznala sa medzi riadkami k väčšej zodpovednosti za to, koľko rároh sme museli odsťahovať, moja Aďa.Celý jednoizbový byt sťahovalo 7 dospelých (3 muži a 4 ženy) a 2 deti. „Smiešnych“ 38 metrov sme sťahovali takmer 8 hodín!!! Ono sa to nezdá, ale v „starom“ byte zniesť zo 4.poschodia, naložiť do Avie, zaviesť na miesto určenia, tam vyniesť na 2. poschodie...V sobotu večer sme u rodičov chceli opekať. Ja osobne (myslím, že aj zvyšok ľudí čo sťahovali) by nad ohňom neudržal ani samotnú paličku bez mäsa. Chvalabohu pršalo, takže sa neopekalo...V nedeľu ráno sa v podstate celý „sťahovací tím“ (až na môjho otca, ktorý tvrdil že jemu nič nie je:-) zobudil s takou svalovou horúčkou, akoby všetci dobehli dva pražské maratóny za sebou...Včera večer pri definitívnom odchode z Trnavy mi bolo smutno. Uvedomil som si (aj s manželkou), že sa definitívne končí jedna kapitola nášho života. Verím, že tá nová bude úspešná, a najmä pokojná.P.S.: V novom byte to momentálne vyzerá ako na bojisku. Chaos, jedna krabica s vecami cez druhú. V podstate s manželkou hráme teraz prvú hru z Vilomenín – máš minútu na to, aby si v jednej z množstva krabíc našla/našiel tú či onú vec. Je to skvelá zábava:-)...