Milá moja Barborka,

Už deväť mesiacov sa Ťa nemôžeme dočkať:-). Chceli sme k Marekovi súrodenca (ak by si to nebola Ty Barborka, potom by to bol asi Filipko:-) už skôr, ale osud rozhodol inak. Tvoj braček Marek bojuje s autizmom, a keďže sme v začiatkoch nevedeli, akým smerom sa jeho choroba bude vyvíjať, venovali sme všetku svoju energiu jeho liečbe. Podarilo sa, sme na dobrej ceste, aby sa vyliečil, respektíve aby bol v dospelosti čo najviac samostatný.Dôkazom našich úspechov v boji proti autizmu je aj fakt, že Marek sa už takisto na Teba strašne teší (ako autista by nevedel pochopiť, že sa máš narodiť, a ani by nám tak ľahko nedával najavo svoje pocity). Každý deň nám hovorí, ako sa bude s Tebou hrať na počítači, s autobusíkom... A keď vidí nejaké bábätko v televízii, oči sa mu hneď od šťastia rozžiaria. Dokonca už sa s Tebou aj snažil rozprávať a cez mamičkine bruško Ťa aj hladil. Možno si to aj pocítila, že to je Tvoj brat Marek:-)...Napriek všetkému sme nikdy neuvažovali o tom, že by Marek zostal sám. Ani choroba, ani ťažký život, ani „zlý svet“ by nám nezabránili v snahe mať po Marekovi ďalšie dieťa. Hovorili sme si, že ak nám bude dopriate, tak k Marekovi pribudne neskôr aspoň jeden súrodenec. Aby mu bol oporou v neskoršom veku, najmä ak by sa nám nepodarilo tú pliagu autizmus úplne prekonať. Aby sa mohol oňho postarať, keď nám, Vašim rodičom, raz v starobe sily odídu. Respektíve keď tu už nebudeme.Pretože súrodenci sú tu na to, aby si navzájom pomáhali. Najmä v takýchto ťažších chvíľach...A ja viem, že Ty tou pravou oporou Marekovi určite budeš. A on bude žiť šťastný život, pretože nebude sám, pretože bude mať svoju sestričku...O niekoľko dní sa nám teda narodíš. Tento život, ktorý Ťa tu na Zemi čaká, určite nie je rajom. Je však darom a šťastím ho žiť. Nie každý krok na Tvojej životnej dráhe bude šťastný. Budú určite tak lepšie dni, ako aj tie horšie. Môžeš si však byť istá tým, že na začiatku svojej cesty v nás, tatinovi i mamine, nájdeš ľudí, ktorí Ťa budú trpezlivo a s láskou zaúčať do tajov života. Od začiatku budeme opatrne skúšať „hádzať Ťa do vody, aby si sa učila plávať.“ Zároveň Ti budeme poskytovať „pocit brehu“, na ktorom si môžeš oddýchnúť...Neskôr, keď dospeješ, sa budeme o Teba báť. A budeme netrpezlivo čakať na každú Tvoju návštevu, na každý Tvoj kontakt. Barborka, prajem Ti ak sa dá bezproblémový príchod na tento svet. Aby ste sa nám (mne i Marekovi) spolu s maminou z nemocnice vrátili zdravé...Na záver mám pre Teba, Barborka, jedno prekvapenie. Pri Tvojom príchode na svet chcem určite byť aj ja, Tvoj tatino. Ak sa to čo len trošku bude dať, chcem byť pri Tvojom prvom plači, ktorým sa nám prihlásiš.Možno nebudeš jediná, kto bude v sále plakať.Ak sa náhodou slza z oka aj mamine či mne skotúľa, neboj sa. Tá slza nebude znamenať smútok, ale radosť. Veľmi sa na Teba tešíme.