Na baze s našou „terénnou“ Škodou 120

Čas zberu bazy prišiel vždy niekedy v druhej polovici augusta. Prvým znamením, že náš „off road“ treba opäť pripraviť na záťah, bývali pre otca rozkvitnuté kríky bazy, ktoré zazrel z okna autobusu na ceste do práce. Najbližšiu sobotu ráno po objave bazy potom vždy nasledovala prieskumná jazda. V našom žltom „tereňáku“ vyrazil otec spolu s mamou na výzvedy. Zistiť, či baza skutočne dozrela aj „vo vnútrozemí“ (rozumej v háji, v okolitých chotároch a pri potoku), kde vlastne dozrela a či už niekto nezberá.V prípade pozitívneho výsledku prieskumnej jazdy nasledoval rýchly telefonát do výkupu. „Dobrý, berete uš bazu? Po kolko za kilo? Móžeme zberat?“A hneď poobede sme sa pustili do akcie. Nielen rodičia, ale aj so sestrou sme boli „nasadení“...:-)„Máme šetko? Kýble pre každého, aj kisničky?“ spýtala sa vždy pred odchodom mama nalodenej posádky. Pamätám si, že koncom osemdesiatych rokov vykupovali pri Trnave kilo bazy za tri koruny. Tento fakt (tá cena bola jednoducho dobrá) determinoval naše úsilie i náš výkon. Najmä moji rodičia, špeciálne mamina, oberali ako stachanovci. Kým som ja naplnil jedno vedro, ona „urobila“ tri. Keď sme pred sebou uvideli územie plné bazy, ocino s terénnou Škodou okamžite zastal hoc aj na strmom mieste či v jarku, vyskákali sme a ako osi sa pustili do „pustošenia“ bazových kríkov.„Obrali sme šetko? No tak pome dál, aby sme nestrácali čas!“ zavelila po vyčistení kríkov na jednom mieste mamina.A tak sme sa vždy pobrali o krík ďalej. K zaujímavým situáciám dochádzalo, keď sme natrafili na „konkurenciu“. „Jožko, vidzíš to koleso? Volado tu voladze zberá. Je tu ešte dost, rýchlo pome aj my!“ zavelila mamina.Za jeden deň či podvečer (často sme do terénu vyrážali naozaj až na sklonku dňa, my po návrate zo škôl a naši z práce) sme sa teda slušne narobili. A aj zašpinili, najmä od šťavy z bazy, tak na oblečení (s tým sme dopredu rátali, vždy sa preto oberalo v pomaly už vyradených kúskoch oblečenia), ako aj na tvári. Po návrate sme doslova vyzerali ako špeciálni prieskumníci, ktorých by nepriateľ zamaskovaných na roli či pri potoku len ťažko mohol „zamieriť“...Odmena vo forme finančného prilepšenia však bola vždy sladká. Tá baza totiž nebola za socializmu až takým zlým biznisom. Inak by ju predsa neoberala väčšina ľudí z dediny:-)...