Náhoda nie je blbec. Náhoda neexistuje...

ZOZNÁMENIE SA S MANŽELKOU Prišlo k nemu 1.4.1995, v hoteli Kyjev v Bratislave, na krste nového albumu „Mäkký drevokocúr“ vtedajšej recesistickej skupiny Kopytovci. Ona prišla s kamarátom. Ja tiež. Pôvodne rozmýšľala, že zostane na internáte (vtedy ešte študovala), respektíve že pôjde na diskotéku s kamarátkami. Ja som tiež nemal sto chutí ísť počúvať „dance floorové paródie“...Obidvaja sme sa v podstate v hodine dvanástej rozhodli do Kyjeva nakoniec ísť. Ona pracovne z Fun rádia (robila tam vtedy asistentku, a celé Fun-ko bolo krstným otcom albumu), ja pracovne zo Smeny (mal som z krstu niečo napísať). V sále bolo aj do 500 ľudí. Stále ešte neveľká šanca pre Amora vôbec zasunúť šípy do tetivy a zamieriť...Všimol som si ju už na začiatku. Mala ale pánsky doprovod (Pyca, vtedy začínajúceho vo Fun-ku), a ja som myslel, že sú na krste ako pár. Preto som sa stiahol...Zoznámil nás kamarát hodinu pred koncom krstu. Pyco tam už nebol:-)…Asi sme sa v Kyjeve naozaj mali stretnúť...KOSTOL OPROTI FIRMEV rokoch 2000 – 2001 som strávil rok pracovne v Prahe, v agentúre Ogilvy Public Relations Worldwide. Sídlo agentúry sa v tom čase nachádzalo v centre blízko Václavského námestia, na Národní tříde. Do Prahy do prenajatého bytu „Na Dedine“ (Praha-Dejvice, na Šárce) sme sa sťahovali traja, ja, manželka a vtedy len 9mesačný Marek. Keďže sme veriaci a v nedeľu a vo sviatok chodíme do kostola, hľadali sme stánok aj v Prahe. Prvý mesiac bol problém. V Dejviciach sme v miestnom kostole navštívili jednu omšu v češtine, ale niečo nás nutkalo hľadať ďalej. Pozerali sme aj po centre, kostolov síce veľa, ale nedeľná omša len skoro ráno. S malým ťažko predstaviteľné...Vraciame sa v jednu sobotu smerom po Národní tříde k Národnímu divadlu. „Aďa, pozri, veď jeden kostol je len cez cestu priamo oproti Ogilvy!“ hovorím polovičke. Kostol sa akoby vynoril zo zeme, dovtedy som si ho na môj dušu nevšímal... Zastavili sme sa pri vchode, aby sme si prečítali na informačnej tabuli rozpis omší...A skoro sme spadli z nôh. V nedeľu o 10h bývala v tom kostole omša v slovenčine, jediná slovenská omša v Prahe (ako sme neskôr zistili v turistickom sprievodcovi). Asi nás tam ten rok naozaj mal niekto strážiť...ROVNAKÁ ČASŤ RODNÉHO ČÍSLA NAŠICH DETÍ„Ocino, Barborke asi v pôrodnici urobili chybu v rodnom čísle. Štvorčíslie za lomítkom v ňom má rovnaké, ako Marek,“ spomenula mi len tak mimochodom včera manželka. „Musím tam zavolať, aby chybu opravili,“ dodala. Neviem prečo, ale ľahko ma pri jej slovách zamrazilo. Žeby sa s nami osud pohral aj v dátumoch, a dokonal svoje dielo? Veď len dátum narodenia majú obidvaja iba „ľahko“ prehodený – Marek je narodený 26.7., Barborka 27.6.Manželka dnes pátrala, či je rodné číslo správne. Je správne. Štvorčíslie za lomítkom majú rovnaké. „Je to veľká, veľká náhoda, pani Bednárová. A najmä pri súrodencoch sa to teda nestáva často. Rovnaké číslo sa totiž opakuje pri každom desaťtisícom narodenom dieťati...“ dozvedela sa dnes moja polovička v telefonáte na trnavskú matriku. Ak je to rovnaké číslo v rodnom čísle u Mareka a Barborky nejakým znamením, to teraz neviem.Asi sa však Barborka mala narodiť práve nám, presne v ten deň, hodinu a minútu, kedy sa narodila...