Nechcel by som bývať sám...

Nechcel by som bývať sám. Sám so sebou. Nikto iný. Len my dvaja. Ja, a moje druhé ja. Viem, že by som si určite išiel na nervy. Že by som sa len tak ponevieral z jednej izby do druhej, prípadne na balkón. A späť. Nalieval by som do seba litre džúsu či minerálky. Zjedol všetky horké čokolády v chladničke. Pozeral dlho do noci televízor. A chodil spať hlboko po polnoci. Unavený aj z neúspešného hľadania zmyslu života.Nechcel by som bývať sám. „Aký si mal deň?“ touto otázkou by ma nevítala po návrate z práce polovička či decká, ale steny. Holé, studené steny. Určite by chceli aj viac. Pokecať o počasí. O živote. Možno by sa chceli spýtať aj na to, či som šťastný. „Nie, nie som. Ale okoliu to nepriznám. Musím navonok ukazovať silu, že takto to má byť. Že mne dlhodobo vyhovuje život samotára. Že až vtedy som šťastný,“ znela by asi moja odpoveď.Steny by asi neboli jediné s chuťou rozprávať sa. Určite by ma v mojom tichu vyrušovali aj kvety. Nábytok. Stôl. Stoličky...Všetky veci by pomyselne chceli so mnou stratiť slovo. Otázka však stojí, či by som im ja chcel odpovedať...Nechcel by som bývať sám. Viem, že by ma prenasledovali rôzne čierne myšlienky. Prenasledovali by ma hrdinovia prečítaných knižiek, v televízii odvysielaných trhákov. Určite by sa chcela ku mne nasťahovať nadrapujúca sa fantázia, ktorá by nielen vo snoch fabulovala tie najneuverenejšie príbehy.Rozmýšľal by som príliš o všetkom, o svete, o vzťahoch, o zmysle života. Rozmýšľal by som – a na nič neprišiel. Pohyboval by som sa v kruhu úzkosti a depresie, z ktorého niet úniku.Nechcel by som bývať sám. Závidieť v duchu susedom, že ich je v byte viac a majú sa radi. Závidieť milencom sedávajúcim v lete na lavičke pred činžiakom...“Jožo, mám trojizbový byt. Ale čo z toho, keď som v ňom sám? Dostávam sa v ňom často do depky,“ hovorieva mi občas kamarát.Nechcel by som bývať sám. Závidieť druhým ľuďom, že na nich niekto doma čaká...Na mňa by totiž doma nikto nečakal. A aj keby som si to v duchu ospravedlňoval, že práve toto som v živote chcel, nebolo by to hodnoverné. Ono čo iné ako v duchu si obhajovať svoje kroky by mi však vlastne zostávalo? Poprieť ich, a tak poprieť v podstate aj svoj doterajší život?Nechcel by som bývať dlhodobo sám. Pár dní sa to však dá zvládnuť. Niekoľko dní môže mať samota liečivé, uspokojivé účinky. Dlhodobá samota však môže byť nebezpečná. Aj keď – proti gustu žiaden dišputát.Nevedel by som bývať sám...