Niekto sa pozerá

Koncom minulého týždňa som sa s obavami pozeral na týždeň súčasný. S obavami, pretože pracovný kalendár signalizoval jednu udalosť za druhou. Tlačovky, prezentácie, projekty. Na jedného človeka roboty ako na kostole. Spomenuté aktivity predstavovali záťaž najmä z časového hľadiska. Jeden človek nemôže byť na dvoch miestach...“Pán Bednár, tú tlačovku musíme presunúť, ak by ste súhlasili. Vo fabrike sa nám pokazila linka, a novinárom by sme tak nemohli ukázať aj samotnú výrobu,“ povedal mi v pondelok ráno do telefónu jeden klient. Už keď sa na displeji mobilu ukázalo jeho meno, intuícia mi naznačila, že sa „to“ bude posúvať. A aj sa tak stalo. Odľahlo mi, pretože si kalendár budem môcť aj ďalej plánovať trošku systematickejšie, a najmä nie pod takým tlakom. Po spomenutom telefonáte som však očkom žmurkol aj na „toho hore“, kto mi pomáha „upratovať“ si pracovný program. A keď je nabitý (ten program), tak zasiahne. Niekto tomu hovorí, že „zaúradovala Božia prozreteľnosť“.A nestalo sa mi to po prvýkrát, že by Pánbožko nezasiahol. Podnikám už tretí rok – a vždy sa „stalo“, že vtedy, keď finančný účet neodvratne vysychal, vždy v pravú chvíľu niekto zaplatil a aspoň nejaké peniažky nám prišli. A my sme mohli zaplatiť odvody, mzdy, úhrady faktúr.„Jožko, to nie je náhoda. Tá ruka nad Tebou je stále v pozore, a ak treba, zasiahne,“ takéto vysvetlenie mi dáva aj „moja“ pani doktorka zaoberajúca sa alternatívnou medicínou. Jednoducho verím tomu, že „niekto hore“ zasahuje do nášho života, vtedy, keď cíti, že je to potrebné. Keď voláme o vodu ako smädný na púšti. „Ten hore“ pomôže, najmä ak vidí, že zostávame pokorní, a takisto že iba nečakáme nečinne na pomoc, ale sami sa snažíme veci zmeniť.V takom prípade zasiahne. Pritom si jeho pomoc častokrát ani neuvedomujeme a nevšimneme...